Vrstvy dátovej abstrakcie
Vrstvy dátovej abstrakcie
Fyzická vrstva
Fyzická vrstva obsahuje dátové súbory, do ktorých sa ukladajú akékoľvek dáta príslušnej databázy. Podľa konkrétneho databázového systému môže byť pritom jedna databáza uložená v niekoľkých dátových súboroch, umiestnených často na fyzicky rôznych diskových jednotkách (napr. Oracle). Pri tomto usporiadaní môžu všetky diskové jednotky pracovať súbežne, a databáza tak dosiahne vyšší výkon.
Jednou z výnimiek je MS Access, pod ktorým sa celá databáza ukladá do jedného fyzického súboru (*.accdb). Toto usporiadanie však znamená obmedzenie možnosti škálovania databázového systému, ktorý sa nedokáže prispôsobiť väčšiemu počtu súčasne pracujúcich užívateľov a ktorý tak nie je vhodným riešením pre veľké podnikové systémy. Na druhej strane sa tým ale zjednodušuje práca s databázou na osobnom počítači konkrétneho užívateľa.
Užívateľ databázy vôbec nemusí vedieť, akým spôsobom sú dáta v dátových súboroch uložené, ba dokonca nemusí vedieť, v ktorom fyzickom súbore sa ním požadované dátové položky nachádzajú. To je vo väčšine organizácií vecou špecializovaného správcu alebo databázového administrátora, ktorý má na starosti akúkoľvek inštaláciu a konfiguráciu databázového softvéru a dátových súborov a povoľuje užívateľom prístup k databáze. Databázový systém potom v spolupráci s operačným systémom počítača automaticky zaisťuje správu dátových súborov, do ktorých patrí akékoľvek otváranie a zatváranie súborov a operácie čítania a zápisu údajov. Systém by od užívateľa pri práci s databázou nemal vyžadovať zadávanie názvov konkrétnych fyzických súborov, čo je v priamom kontraste s tabuľkovými a textovými aplikáciami, kde užívateľ – naopak – musí výslovne uložiť dokument a zvoliť preň konkrétny názov a umiestnenie.
Viaceré z databázových systémov, určených pre osobné počítače, sú výnimkou z tohto pravidla, pretože užívateľ musí pri prihlasovaní sa k databáze vyhľadať a otvoriť ich fyzický súbor. Serverovo orientované databázové systémy, akým je Oracle, Sybase, Microsoft SQL Server a ďalšie, zaisťujú však správu fyzických súborov automaticky a užívateľ sa na ne pri práci s databázou nemusí vyslovene odvolávať.