Vytlačiť jednu kapitoluVytlačiť jednu kapitolu

Odpady

4. Monitoring skládok odpadov

Podľa Vybírala (2009) je možné skládky definovať ako cudzorodý prvok v prírode – antropogénny sediment izolovaný od okolitého prostredia. Jeho nepriaznivé účinky na jednotlivé zložky prírody sú za normálnych okolností iba potenciálne – prejavia sa až vtedy, keď dôjde k porušeniu ochranného systému, alebo k havárii. Na to, aby boli v optimálnom časovom období zistené havarijné a rizikové stavy sa projekty a prevádzka na všetkých skládkach záväzne riadi normou STN 83 8103 Skládkovanie odpadov. Prevádzka a monitoring skládok. Táto norma určuje podmienky prevádzky skládky odpadov a činnosti súvisiace s takouto prevádzkou s cieľom minimalizovať negatívny vplyv tejto prevádzky na vodu, pôdu, ovzdušie, zdravie ľudí a zvierat. Opustené, staré skládky komunálneho odpadu nemali žiadne ochranné zariadenia a boli monitorované iba sporadicky.

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že spôsob monitorovania predstavuje tú ekologicky citlivú oblasť na rozhraní medzi teóriou a praxou, medzi dobrým duchom zákona a jeho nevhodnou aplikáciou v reálnych prírodných podmienkach. Ide o dôležitý prvok verejnej aj oficiálnej kontroly, pretože jeho výsledky sú základným (a v mnohých prípadoch jediným) zdrojom informácií pre príslušné zložky štátnej správy, na základe ktorých je kontrolovaná funkčnosť tesnenia skládok a hodnotený ich vplyv na životné prostredie.

Podstata problému spočíva hlavne v tom, že príroda nie je homogénna a priamočiara, systém v ktorom sa realizuje monitoring je viac-faktorový. Kontaminovaná voda po prechode zónou prevzdušnenia (ak je prítomná) môže dosiahnuť hladinu podzemnej vody a kontaminovať zvodnenú vrstvu v širšom okolí. Rozsah kontaminácie potom závisí od priepustnosti podložia skládky, smeru a rýchlosti prirodzeného prúdenia podzemnej vody, od disperzie a difúzie, či absorpčných schopností hornín, od degradačných procesov a intenzity prínosu kontaminantu. Podľa povahy kontaminantu sa môže znečistiť celý profil kolektora (zvodnenej vrstvy), jeho horná časť alebo naopak dolná. Výsledok sa ale posudzuje na základe určitého, pomerne presného konečného produktu – výsledkov laboratórnych analýz. Pre pochopenie je potrebné objasniť niektoré podstatné faktory vplývajúce na výsledné hodnoty.

Monitorovací systém kvality podzemných a povrchových vôd pozostáva najmenej z troch monitorovacích objektov. Z nich jeden – referenčný, je situovaný nad skládkou v zmysle prúdenia podzemných vôd a signalizuje kvalitu vôd, vstupujúcich do priestorov skládky. Ďalšie dva – indikačné, sú pod skládkou v predpokladanom smere prúdenia vôd. Systém monitoringu zahŕňa tiež kontrolu kvality priesakovej kvapaliny, ktorá sa zhromažďuje v drenážnych nádržiach. Skutočný počet monitorovaných miest býva spresnený na základe hydrogeologického prieskumu, s ohľadom na potrebu včasnej identifikácie havarijných priesakov. Ak sú monitorovacie vrty situované nevhodne, výsledky neumožňujú posúdiť skutočný stav znečistenia podzemných vôd.

Pre šírenie kontaminantu zo zdroja je obecne používaný zjednodušený model, ktorý uvádzame na nasledujúcom obr. 1. V modeli sú vyčlenené tri základne časti, na ktoré musia byť zamerané všetky monitorovacie práce.

  • samotné teleso skládky – zdroj kontaminácie (priesaková kvapalina),
  • interakčná zóna okolo skládky – priestor, v ktorom dochádza k šíreniu kontaminovanej podzemnej vody, prípadne priestor, v ktorom sa dlhodobo takáto voda vyskytuje,
  • intaktné okolie – okolie skládky nezasiahnuté prítomnosťou environmentálnej záťaže.

 

Obr. 1  Základný model šírenia kontaminantu zo skládky (Vybíral, 2009)

Vyhláška MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti upravuje okrem iného aj postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení. Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný zabezpečiť monitorovanie skládky na obdobie najmenej 30 rokov od vydania potvrdenia o jej uzatvorení.

Pred začiatkom prevádzkovania skládky odpadov je potrebné zistiť vstupné hodnoty kvality podzemných vôd. Ak je skládka odpadov situovaná v takom vhodnom geologickom prostredí, že v mieste lokalizácie skládky odpadov a v jej okolí sú horniny, ktoré spĺňajú požiadavky na tesnenie skládky odpadov, a ani do 30 m pod základovou škárou skládky odpadov nebola zistená hladina podzemnej vody a nie je ani predpoklad jej výskytu v budúcnosti, možno od vybudovania monitorovacích sond podzemných vôd upustiť. Takéto skládky odpadov musia byť jedenkrát ročne monitorované geofyzikálnymi metódami.

Požiadavky na monitorovací systém skládky odpadov (uvedené v prílohe č. 4 k vyhláške č. 382/2018 Z. z. účinnej od 1.1.2019) môžeme rozdeliť do štyroch oblastí: