Vytlačiť jednu kapitoluVytlačiť jednu kapitolu

Informačné systémy

5. Čiastkový informačný systém Rádioaktivita

Radiačná monitorovacia sieť Slovenskej republiky bola vytvorená na základe požiadaviek zaručiť radiačnú bezpečnosť Slovenska či už z hľadiska možného ohrozenia z územia Slovenskej republiky, ako aj spoza hraníc.

Celkovú rádioaktivitu atmosféry obvykle rozdeľujeme na prirodzenú a umelú rádioaktivitu.

Prirodzenou rádioaktivitou je spontánny rozpad rádionuklidov. Prirodzené rádioaktívne prvky sa dostávajú do atmosféry hlavne z hornín, napr. pri povrchovej ťažbe fosílnych palív sa do vzduchu uvoľňuje radón, rovnako je to pri ich spaľovaní, z vodných zdrojov alebo spracovaním prírodných látok. Okrem toho vznikajú i bombardovaním atmosférických atómov neutrónmi kozmického žiarenia.

Umelá rádioaktivita je rozpad nuklidu vyvolaný umelým pridaním energie nuklidu tak, že sa stane nestabilným a rozpadne sa s vyslaním žiarenia alfa, beta alebo gama (rádioaktívne žiarenie). Ak je produkt rozpadu rádioaktívny, vzniká rozpadový rad.

Rozpadový rad je postupnosť rádioaktívnych rozpadov nuklidov. Rad končí stabilným nuklidom až po niekoľkých následných rozpadoch. Rádioaktívne látky umelého pôvodu sa do ovzdušia dostávajú pri využívaní jadrovej energie predovšetkým ako produkty skúšok jadrových zbraní v atmosfére alebo v prípade havárie jadrovo energetického zariadenia. Podľa doby polpremeny rádioaktivitu rozdeľujeme na krátkodobú rádioaktivitu (doby polpremeny sú rádovo od zlomkov sekundy po dni) a dlhodobú rádioaktivitu (doby polpremeny sú rádovo v mesiacoch a rokoch). Za prirodzenú rádioaktivitu sa mnohokrát pokladá len jej krátkodobá zložka, ktorú v prízemnej vrstve atmosféry v najväčšej miere zastupujú izotopy radónu a ich rozpadové produkty (www.inis.iaea.org, a, b).

Monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí sa delí na dve základné časti:

  • normálna radiačná situácia – vykonáva sa pravidelný monitoring pomocou monitorovacej siete,
  • núdzová situácia – vykonáva sa v núdzovej situácií pri úniku radiačnej zložky do ovzdušia (96/2018 Z. z.).

Slovenský hydrometeorologický ústav v rámci Čiastkového monitorovacieho systému Rádioaktivity životného prostredia prevádzkuje dve monitorovacie siete:

  • meranie príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší - jedná sa o veličinu, ktorá sa v súčasnosti meria v sieti včasného varovania pred žiarením. Je definovaná ako súčin absorbovanej dávky, akostného faktora a ďalších modifikujúcich faktorov pre vyhodnotenie účinkov ožiarenia u exponovaných osôb tak, že sú uvažované rôzne charakteristiky expozície. Jednotkou dávkového ekvivalentu je sievert (Sv), v sieti sa meria ukazovateľ v nSv/h.

  • aerosóly - plyny s rozptýlenými nepatrnými časticami radiačnej hmoty, ktoré sa prakticky neusadzujú. Sieť meracích miest kontaminácie ovzdušia aerosólmi je pomerne menšia ako pre meranie príkonu. Meranou veličinou je objemová aktivita jednotlivých rádionuklidov stanovených na základe gamaspektrometrickej analýzy v Bq/m3. Sledované rádionuklidy sú: Cs137, Be7.

 Online prístupné radiačné dáta sú možné aktuálne sledovať pomocou troch stránok: