Biologická kvalita vody

2. Biologické hodnotenie povrchových vôd

2.1. Ekologický stav povrchových vôd

Ekologický stav povrchových vôd sa hodnotí

  • biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry – fytoplanktónu, fytobentosu a makrofytov, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,
  • hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika prietoku, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,
  • fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita a nutrienty,
  • chemickými prvkami kvality, ktorými sú syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky relevantné pre Slovensko.

Pre biologické prvky boli určené hodnotiace oblasti:

  • zloženie a početnosť vodnej flóry,
  • zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov,
  • zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny.

Hodnotenie kvality povrchovej vody zahŕňa najmä (Vyhláška č. 418/2010 Z. z.):

  • časové zmeny vybraných ukazovateľov,
  • účelové grafické spracovanie alebo štatistické spracovanie údajov z monitorovania,
  • identifikácie trendov zmien kvality povrchovej vody,
  • identifikácie zmien kvality vody v zmiešavacích zónach a konca zmiešavacích zón,
  • hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,
  • hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd,
  • hodnotenie vo vzťahu k užívaniu vôd.

Hydromorfologické prvky doplňujú hodnotenie životných podmienok vodných organizmov a miesta, kde získavajú potravu. Sú to podmienky hydrologického režimu ako veľkosť a dynamika toku vody, spojenie s útvarmi podzemnej vody a samozrejme priechodnosť riek.

Morfologické podmienky už hodnotia konkrétne miesto, lokalitu pre život a výskyt vodných organizmov – rastlín aj živočíchov. Konkrétne miesto v toku alebo v nádrži charakterizujú najmä premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky, štruktúra príbrežného pásma. Morfologické podmienky určujú najmä prísun energie a organickej hmoty z okolia toku a substrát podmienky pre úkryt organizmov pred ich konzumentmi.

Chemické a fyzikálno-chemické prvky sú premenlivé prvky meniace sa s ročnými obdobiami, prechodom toku cez urbanizované územia alebo poľnohospodárske produkčné plochy. Ich vplyv je často len krátkodobý, ale môže byť intenzívnejší. Výsledný stav organizmov vo vode je súvisiaci s najhoršou chemickou alebo fyzikálnou kvalitou, ktorá odstránila citlivejšie organizmy.

Hodnotenie stavu povrchových vôd je výslednou hodnotou všetkých troch hodnotiacich oblastí. V minulosti bol väčší dôraz na fyzikálno-chemické hodnotenie, dnes je väčší dôraz na hodnotenie povrchových vôd na základe organizmov vo vodnom prostredí.

V smernici je ďalej predstavené (obr. 1), že kombináciou uvedených hodnotiacich prvkov, by mal byť určený:

  • výsledný dobrý ekologický stav povrchových vôd,
  • výsledný dobrý chemický stav povrchových vôd,

a ich sumarizáciou celkový dobrý stav povrchových vôd.

Z rozpracovania tejto smernice vyplýva zvýšený dôraz na biologické kvalitatívne komponenty povrchových vôd. Prístup k určeniu kvality vody je vykonávaný dvoma metódami, pri ktorých sa hodnotí

  • biotická reakcia bioty na environmentálny tlak
  • kvalita vody a environmentálny stav vody na základe vybraných organizmov označovaných ako bioindikátor.

Na stanovenie stavu vody pomocou vodných organizmov je lepšie použitie fyzikálno-chemických metód, pretože fyzikálno-chemické metódy opisujú iba stav vody v krátkom čase. Vodné organizmy umožňujú opísať stav vôd z dlhodobého hľadiska, pretože táto metóda analyzuje reakciu bioty na zmeny kvality vody.

Na základe výsledkov hodnotenia prvkov kvality sa vykonáva klasifikácia ekologického stavu útvarov povrchových vôd podľa Nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z.SR, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

 

Obr. 1 Prvky dobrého stavu hodnotenia povrchových vôd

Základnými princípmi klasifikácie ekologického stavu sú:

  • typová špecifickosť, tj. špecifické hodnotenie pre konkrétny typ vodného útvaru,
  • špecifickosť zodpovedajúca vzniknutému stresu,
  • splnenie definícií klasifikácie ekologického stavu,
  • identifikácia antropogénne vyvolanej odchýlky od referenčných hodnôt.

Zoznam typov útvarov povrchových vôd je uvedený v Tab. 1.

Tab. 1 Typy VÚ* povrchových vôd kategórie riek Slovenskej republiky (Vyhláška MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z.)

 

*Vysvetlivky: VÚ – vodný útvar, Ekoregióny: K – Karpaty (Carpathians), PP – Panónska panva (Pannonian lowland; kategória veľkosti plochy povodia: M – malé (small) (10 – 100 km2), S – stredné (medium) (101 – 1000 km2), V – veľké (large) (> 1000 km2); kategória nadmorskej výšky: 1 – < 200 m n. m., 2 – 200 – 500 m n. m., 3 – 500 – 800 m n. m., 4 – > 800 m n. m.

Veľké toky sa ďalej delia na podtypy na základe zmien v prietokoch či sklone toku.

Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami – metrikami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a referenčnými hodnotami – metrikami týchto ukazovateľov platnými pre danú kategóriu a daný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné hodnoty predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo malé narušenie vodného ekosystému ľudskou činnosťou.

Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

  1. veľmi dobrý ekologický stav,
  2. dobrý ekologický stav,
  3. priemerný ekologický stav,
  4. zlý ekologický stav,
  5. veľmi zlý ekologický stav.

Veľmi dobrý ekologický stav je vtedy, keď sa nevyskytujú žiadne alebo iba veľmi malé, vplyvom ľudskej činnosti vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach.  Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia. Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre konkrétny typ útvaru.

Dobrý ekologický stav je, keď hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach.

Priemerný ekologický stav je v prípade, že hodnoty prvkov biologickej kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej miery v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave.

Vody sa klasifikujú v zlom ekologickom stave, ak vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach.

Vo veľmi zlom ekologickom stave sa klasifikujú vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach.

V dokumentoch pre EÚ a aj v národnej legislatíve sme sa zaviazali dosiahnuť aspoň dobrý stav povrchových vôd do 31.12.2015. Veľmi dobrý stav toku zodpovedá referenčnému stavu, dobrý stav znamená len nepatrné zásahy človeka a zanedbateľné odchýlky od nenarušeného stavu.

Nevýhodou tohto postupu je, že je to stanovené pre rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2. Nie je to záväzné – ani monitoring, ani hodnotenie – pre rieky a potoky s menšou plochou povodia alebo pre menšie stojaté vody.