Biologická kvalita vody

2.3. Odber materiálu v teréne a determinácia druhov

Prípravné práce pred prieskumom

Pred prieskumom treba pripraviť všetky pomôcky potrebné na terénny prieskum, vrátane lekárničky alebo ochranných prostriedkov pre prácu v teréne s vodou, napr. okuliare, gumové rukavice, vhodná obuv a pod. Je potrebné naplánovať reálny denný objem prác.

Pred prieskumom je potrebné zistiť maximálne množstvo dostupných údajov v tlačenej či elektronickej forme. Najbežnejšie sú údaje o území z mapových serverov alebo zdrojov GIS, údaje o klíme a toku (napr. na stránke SHMÚ), alebo informácie o samotnom vodnom útvare na stránkach VÚVH. Iné dôležité informácie sú o tom, či sa lokalita nenachádza v chránenom území a ktoré činnosti sú podľa stupňa ochrany zakázané. V prípade potreby je potrebné kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR. Táto inštitúcia (príp. lesná správa) môže poskytnúť hodnotné údaje z predchádzajúcich prieskumov o faune a flóre a o iných významných javoch (stupeň znečistenia, revitalizačné zásahy).

Terénny prieskum

Terénny prieskum je vykonávaný na základe dôkladného spoznania podmienok pre odber z predchádzajúcej rekognoskácie lokality a na základe preskúmania všetkých dostupných informácií o skúmanej lokalite.

Výber odberového miesta

Odberové miesto musí byť reprezentatívne pre daný úsek toku. Dĺžka odberového miesta závisí od šírky toku a od variability habitatov. Pre malé toky musí byť preskúmaná dĺžka odberové miesta aspoň 100 m. Vykoná sa na nej prieskum rôznorodosti podmienok povrchu dna a porastenia vegetáciou, zatienenia, rýchlosti prúdenia vody, hĺbky vody a pod., a na vhodne vybratých miestach samotný odber. Pre stredné a veľké toky dĺžka odberového miesta má dosahovať aspoň 500 m, čo vyplýva z homogénnejšieho pokryvu dna sedimentmi, ako aj z dlhších úsekov pokojných a prúdivých úsekov. Vybrané miesta sa pred odberom označia a ak je možné, zistia sa ich súradnice a nadmorská výška pre možnosť zakreslenia do mapy alebo vloženia do informačného alebo mapového systému.

Odberové obdobia

Populácie bezstavovcov sú vo všeobecnosti ovplyvňované sezónnymi cyklami. Nakoľko sa tieto cykly môžu medzi jednotlivými typmi tokov odlišovať, mali by sa vzorky odoberať v rozdielnych sezónach. Ak je odber opakovaný, odporúča sa odberové sezóny podľa typu toku rozvrhnúť medzi štyri sezóny (jar, leto, jeseň, zima) tak, aby bola vzorka odobraná minimálne z dvoch sezón. Pre podmienky Slovenska sa najvhodnejšími obdobiami pre odbery ukázali jar a jeseň (Šporka et al., 2003). Pre odber vzoriek sa vyberie stabilné obdobie. Odber sa neuskutočňuje počas obdobia kolísania hladiny (napr. povodňové stavy alebo topenie sa snehu).

Odber vzoriek

Metodika vlastného odberu vzoriek sa líši podľa veľkosti tokov, ale predovšetkým od hĺbky vody (Makovinska et al., 2006). V analyzovanom úseku sa snažíme čo najpresnejšie odhadnúť plochu prítomných druhov substrátov. Plošné zastúpenie odhadujeme len u tých substrátov, u ktorých je to možné stanoviť vizuálne - ide o substráty nachádzajúce sa len na malých plochách. Plošné zastúpenie dominantných substrátov sa odhaduje ich pomerným zastúpením.

Vzhľadom na striedanie priehlbín ‑ pokojných úsekov s laminárnym prúdením, a plytčín ‑ prúdivých úsekov s turbulentným prúdením, je dôležité ich zastúpenie v prieskume na 100 m dlhom úseku. Pri vlastnom odbere je potrebné jednotlivé odberové plochy voliť tak, aby toto zastúpenie odrážali (Obr. 1).

Obr. 1 Príklad odberu vzoriek z teoretického úseku toku z rôznych mikrohabitatov (prebraté z manuálu projektu STAR)

Obr. 2 Príklad priečneho rezu z teoretického úseku toku

Odber vzoriek by mal byť zo všetkých možných priestorov priečneho rezu analyzovaného toku (Obr. 2). Vhodné je začať ručným zberom jednotlivých živočíchov z povrchu vody. Výskyt takýchto organizmov zistíme pri prvotnom prieskume. Ulovené organizmy vkladáme do samostatnej nádoby.

Potom môže nasledovať ručný zber živočíchov prichytených na ponorené predmety pod vodnou hladinou - skaly, mŕtve drevo, korene stromov a ponorenej vegetácii. Tie by sa mohli pri hlavnom zbere makrozoobentosu odplaviť. Rukami sa opatrne vyberajú kamene a väčšie okruhliaky. Pred ich vyzdvihnutím dávame pod ne v smere prúdu sieťku na zber bentosu. Väčšie kamene sa opatrne prezrú a prichytené živočíchy sa premiestnia do sieťky. Väčšie organizmy, napr. larvy vodného hmyzu alebo mäkké krehké živočíchy, je výhodné pinzetou prenášať rovno do uzatváracích misiek a fixovať 70 % alkoholom. Podobne postupujeme s inými ponorenými predmetmi, ako sú kúsky dreva, konáriky, nepôvodné materiály, listy alebo zvyšky vodnej vegetácie. Odber z koreňov sa uskutočňuje tak, že korene sa vložia do sieťky, ktorá je exponovaná v prúde tak, aby nedochádzalo k vyplavovaniu živočíchov, a jednotlivé korene sa kefkou postupne oškrabávajú. Rovnako, ako pri odbere z dreva, je potrebný odhad plochy. Z veľkých balvanov alebo celistvých skalných lavíc sa vzorka odoberá priložením sieťky k balvanu; za pomoci škrabky a kefky sa oškriabe odberová plocha tak, aby prúd vody strhával živočíchy do sieťky.

Po odobratí materiálu z troch plôch, prípadne viacerých, po umytí prúdom vody, sa odobratý materiál preplachuje. Veľké kusy dreva alebo rôzne úlomky sa môžu odstraňovať, predtým sa však musia prezrieť a odobrať z nich prichytené živočíchy. Ulovené organizmy vkladáme do samostatných nádobiek podľa miesta výskytu.

Následným odberom je hlavný odber, kedy sa odber vykonáva tzv. rozrušovaním substrátu nohami alebo odberom povrchovej vrstvy v závislosti na substráte, prúde a habitatoch pre bentos a voľne plávajúce živočíchy. Z okrajových častí sa odoberá vzorka ručnou sieťkou (Obr. 3) a najlepšie pinzetou získavajú väčšie živočíchy priamo z plytkého dna.

Obr. 3 Príklady sortimentu odlovných sietiek na makrozoobentos (https://www.bioquipinc.com)

Pri odbere z rozrušeného dna sa sieťka drží vertikálne, pričom rám je kolmo na prúd, dole prúdom pod nohami. Otvor sieťky je orientovaný proti prúdu vody, sieťka je pevne pritlačená ku dnu a plochu s rozmermi 25 x 25 cm sa snažíme čo najlepšie rozrušiť. Uvoľnené živočíchy sú následne prúdom vody strhávané do sieťky. V pokojných úsekoch sa prúd vody vytvára rukami, ktorými sa aktívne vháňa voda do sieťky. Pre rozrušenie substrátu sa môžu použiť rôzne pomôcky (dlhší kus dreva, špachtľa, výtyčka). Dno sa dôkladne rozruší jemným kusom oceľového prútu (v jemných substrátoch je možné využiť aj špachtľu) do hĺbky najmenej 10 až 15 cm na odberovej ploche. Takto sa zabráni ich deštrukcii pri premývaní vzorky a zničeniu dôležitých determinačných znakov (napr. štety a dýchacie lupienky u podeniek). Povrch mäkkých sedimentov (napr. piesku) sa odoberá opatrne vtlačením ručnej sieťky a posúvaním pod substrátom v hĺbke 2 až 5 cm.

Determinácia živočíchov makrobezstavovcov

Po odbere a zakonzervovaní odobratých organizmov je potrebná ich presná identifikácia. Tá sa rieši podľa toho, aké hodnotiace postupy – metriky, budeme používať. Pre niektoré hodnotenia je postačujúce len rozdelenie do čeľadí. Pre výpočet niektorých indexov je potrebné identifikovať až jednotlivé druhy.

Identifikáciu organizmov by mali vykonávať len špecialisti s absolvovanými testami z determinácie na jednotlivé taxonomické skupiny, ktoré tradične organizuje VÚVH Bratislava. Na hrubú orientáciu je možné použiť jednoduché deterministické kľúče (Príloha 1, Príloha 2, Príloha 3).

Vybrané živočíchy sa triedia na jednotlivé systematické skupiny v laboratóriu. Takto získané živočíchy sa dávajú do malých nádobiek a fixujú sa pridaním 70 % alkoholu.

Na presnejšiu determináciu jednotlivých druhov používame laboratórne pomôcky ako optická lupa, mikroskop alebo elektronická lupa s možnosťou vytvorenia snímky organizmov (Obr. 4).

Obr. 4 Príklad elektronickej lupy so záznamom pozorovaných organizmov