Biologická kvalita vody

3. Hodnotenie kvality vody

Na znečistenie vody reagujú živé organizmy na úrovni biocenózy (zmeny v druhovom zložení, prestavba trofických reťazcov a zmena kolobehu živín), na úrovni populácie (zmeny abundancie, intenzity rozmnožovania, veľkostného zloženia) a na úrovni jedinca (zmeny v metabolizme, rýchlosti rastu, genetickej zmeny a tvorby novotvarov, zmeny v správaní, úhyn). Všetky tieto zmeny môžu byť využité pri biologickej kontrole znečistenia vôd. Zmeny na úrovni biocenózy a populácie sa používajú najmä pri kontrole znečistenia v teréne, zmeny na úrovni jedinca sa využívajú v biotestoch robených prevažne v laboratóriách (Hartman et al., 1998). Znečistenie najskôr postihuje najcitlivejšie druhy a najcitlivejšie biocenózy.

Každý vodný organizmus má určité nároky na kvalitu životného prostredia. Žije a rozmnožuje sa hlavne tam, kde má vhodné podmienky, a živorí alebo odumiera tam, kde sú podmienky nepriaznivé. Ak poznáme aspoň z časti životné nároky vodných organizmov, môžeme podľa ich výskytu hodnotiť vlastnosti vody a môžeme vodu klasifikovať. Vodné organizmy pôsobia preto ako dobré indikátory kvality vody (Sládeček et al., 1981).

Ideálne indikátory saprobity, t.j. množstva organických látok a intenzity ich biochemického rozkladu, majú úzku sapróbnu väzbu ku konkrétnej kvalite vody. Oproti tomu zlé indikátory saprobity majú sapróbnu väzbu širokú, ich výskyt nie je príliš ovplyvnený mierou organického znečistenia vody. Pri hodnotení saprobity sú menej spoľahlivými indikátormi druhy, ktoré môžu migrovať (napr. ryby), veľmi spoľahlivé sú naopak druhy prisadnuté (napr. huby) (Hartman et al., 1998).