Ovzdušie

2. Rozdelenie znečisťujúcich látok

Ľudské aktivity najrôznejšieho typu ovplyvňujú kvalitatívne aj kvantitatívne charakteristiky všetkých zložiek prostredia. Na znížení kvality ovzdušia sa môžu podieľať najmä cudzorodé látky unikajúce do ovzdušia ako antropogénne artefakty (napr. nové syntetizované zlúčeniny), ale aj v prostredí obvyklé látky v množstvách a koncentráciách, ktoré nie sú považované za prirodzené, alebo ktorých prirodzený výskyt vo väčších množstvách alebo vyšších koncentráciách je viazaný na ojedinelý prípad alebo špecifickú lokalitu (sopečné erupcie, epizódy výronu plynu alebo aerosólu, prašné búrky a pod.) (Pokrývková et al., 2017).

Nepriaznivé ovplyvňovanie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, preto sa znečisťujúce látky rozdeľujú podľa rôznych hľadísk:

• podľa skupenstva – tuhé, kvapalné, plynné,
• podľa miesta vzniku – primárne, sekundárne a iné,
• podľa miery škodlivosti – biologický účinok,
• podľa chemického zloženia,
• podľa fyzikálnych vlastností – elektrické, magnetické vlastnosti a pod.,
• podľa technického hľadiska - podľa odvetvia, v ktorom vznikajú,
• podľa pôvodu – prirodzené, umelé (Králiková et al., 2013).

Znečisťujúce látky, pre ktoré sa určujú emisné limity sú:

• tuhé znečisťujúce látky (TZL) – sú rozdelené do troch podskupín:

1. podskupina zahŕňa TZL vyjadrené ako častice PM_2,5 (Particulate Matter), jedná sa o jemné tuhé častice s aerodynamickým priemerom rovným alebo menším ako 2,5 μm,
2. podskupina zahŕňa TZL vyjadrené ako častice PM₁₀ (Particulate Matter), sú drobné pevné alebo kvapalné častice rozptýlené vo vzduchu, ktoré dosahujú priemerné veľkosti od menej ako 10 nanometrov až nad 100 mikrometrov,
3. podskupina je vyjadrená ako suma všetkých častíc nachádzajúcich sa v ovzduší  - TZL,

• tuhé anorganické znečisťujúce látky vyjadrené ako prvok alebo zlúčenina,
• znečisťujúce látky vo forme plynov a pár:

1. plynné anorganické látky,
2. organické plyny a pary,

• znečisťujúce látky s osobitým charakterom:

1. znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom,
2. perzistentné organické zlúčeniny (POP′s),
3. pachové látky (Príloha č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.).

Znečisťujúce látky spôsobujúce skleníkový efekt:

• oxid uhličitý (CO₂),
• metán (CH₄),
• oxid dusný (N₂O),
• fluórované uhľovodíky (HFC),
• plnofluórované uhľovodíky (PFC),
• fluorid sírový (SF₆) (Príloha č. 2 k zákonu č. 572/2004 Z. z.).

Morfologické členenie znečisťujúcich látok je podľa prejavov a účinkov týchto látok na ľudské zdravie, ekosystémy, materiály až po globálne terestrické účinky skleníkových plynov vrátane ich prekurzorov. Pričom zoznam rozhodujúcich znečisťujúcich látok je ponechaný.

Podľa EPA (2004) sú šiestimi všeobecnými znečisťovateľmi ovzdušia (Six Common Air Pollutants) SO₂, NO_x, PM, CO, O₃ a Pb. U týchto látok sa sledujú účinky suchej a mokrej depozície na prírodné a umelé ekosystémy – škody spôsobené na vode, pôde, živočíchoch, rastlinstve, dôsledky znižovania prehľadnosti atmosféry (priepustnosti žiarenia), škody na materiáloch, stavbách a kultúrnych pamiatkach, účinok na ľudské zdravie (kardiovaskulárne efekty, respiračné problémy, kožné alergie a vplyv na centrálny nervový systém).

Podľa uvádzaného súvisí stanovovanie limitných koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší pre sledované skupiny v porovnaní s ich prirodzenými obsahmi (prírodnými), resp. pozaďovými koncentráciami (Braniš, 2009).