Ovzdušie
1. Imisie
Imisie sú súhrn látok (energií) unikajúcich alebo vypúšťaných do prostredia, prípadne jeho zložiek pôsobiacich na tieto zložky (obvykle známe ako „znečistenie“). Imisie sú fyzikálne v čase a priestore veľmi premenlivé. Môže ísť o látky tuhé, kvapalné alebo plynné, pričom v atmosfére ide o formu aerosólu, takže tuhé alebo kvapalné jemné častice sú rozptýlené do ovzdušia. Imisie sa vyjadrujú v zásade dvojakou formou:
- ako koncentrácia (podiel v priestorovej jednotke ovzdušia),
- ako spad (na jednotku plochy).
Peřina (1984) takisto skonštatoval, že koncentrácia nie je ekofyziologicky úplne vyhovujúcim kritériom, pretože napr. poškodenie rastliny nie je funkciou iba koncentrácie, ale i imisného toku, totiž prúdu vzduchu danej koncentrácie. Pri spade sa rozoznávajú dve základné formy, a to suchý a mokrý spad.
Suchý spad je daný jednak sedimentáciou (častice pomerne väčších rozmerov) a jednak absorpciou plynov pôdou, vegetáciou, vodnými telesami atď.
Mokrý spad je množstvo látok, ktoré sa dostane na povrch (napr. pôdy, vegetácie atď.) so zrážkami. Pritom ide o dva základné pochody:
- podoblačné
vymývanie,
- kondenzáciu v oblakoch.
Imisie sú charakterizované množstvom a pôsobením znečisťujúcich látok na prostredie a sú vlastne dôsledkom ich emisie do ovzdušia. Je to koncentrácia škodliviny v ovzduší (napr. v µg . m-3 alebo v mg . m-3) v mieste jej pôsobenia na receptor (človek, rastlina, materiál).
Podľa skupenstva môžu byť imisie:
- plynné – exhaláty, napr. SO2, CO, CO2, H2S, NOx a mnoho ďalších,
- kvapalné – napr. H2SO4 a ďalšie,
- pevné – polietavý prach, resp. popolček, azbestové vlákna, peľ a ďalšie.