Stručná história databáz

Stručná história databáz

V roku 1970 zverejnil výskumný pracovník spoločnosti IBM Dr. E.F. Codd v odbornom časopise Communications of the ACM, the Journal of the Association for Computing Macbinery, Inc., článok s názvomA Relational Model of Data for Large Shared Data Banks” (Relačný model dát pre veľké zdieľané databanky). Po troch rokoch prác zverejnila svoje štandardy taktiež pracovná skupina CODASYL DBTG. Tím začalo päť ročné obdobie vášnivých sporov o to, ktorý z modelov je najlepší.

Zástancovia sieťového modelu CODASYL DBTG uvádzali, že:

    • relačný model je príliš matematický,
    • nie je možné vytvoriť efektívnu implementáciu relačného modelu,
    • aplikačné systémy potrebujú spracovávať dáta po jednotlivých záznamoch.

Relačný model obhajovali jeho tvorcovia týmito argumentmi:

    • niečo tak komplikovaného, ako sú návrhy DBTG, nemôže byť tou správnou cestou ku správe dát,
    • množinovo orientované dotazy sú v jazyku DBTG príliš náročné,
    • sieťový model nemá žiadne formálne základy v matematickej teórii.  

Tieto spory vyvrcholili v roku 1975 na konferencii, na ktorej obhajoval výhody relačného modelu Ted Codd s dvomi ďalšími účastníkmi a proti nim stál Charles Bachman so svojimi dvomi spolupracovníkmi. Na konci konferencie bolo celé auditórium ešte zmätenejšie ako na jeho začiatku. Dôvodom bola skutočnosť, že všetky argument obidvoch strán boli celkom správne. Koncom 70. rokov ale záujem o sieťový model databáz značne ochabol. Vďaka ďalšiemu vývoji databáz a počítačových technológií ako takých sa nakoniec relačný model ukázal ako vhodnejší, a to konkrétne vďaka týmto úspechom:

    • vznikli zvláštne dotazovacie jazyky ako SQL, ktoré neboli tak prísne matematické,
    • pri experimentálnych implementáciách sa ukázalo, že aj v relačnom modeli je možné dosiahnuť rozumného stupňa efektivity, aj keď nie tak vysokého, ako u ekvivalentnej databázy podľa sieťového modelu. Na viac, ceny počítačových systémov neustále klesali a flexibilita systému začala byť považovaná dôležitejšiu ako efektivita,
    • pokročilé nástroje umožnili ešte ľahšiu obsluhu relačného modelu,
    • výskum Dr. Codda viedol nakoniec k vývoju celkom novej matematickej disciplíny nazývanej relačný kalkul.