Stručná história databáz

Stručná história databáz

Osemdesiate roky znamenali na trhu databáz frontálny útok relačných technológií. Počas rovnakej dekády neboli o nič málo menej úspešné i objektovo orientované databázy, ktoré sa po prvý krát objavili v 70. rokoch. V 90. rokoch nastúpili taktiež objektovo-relačné systémy, z ktorých ako prvý vstúpil na trh Informix a pomerne rýchlo za ním nasledovali Oracle a IBM. Filozofia objektovo orientovaných modelov databáz bola preberaná z objektovo orientovaných jazykov. Objektové systémy sa presadzujú hlavne v špeciálnych aplikáciách (CAD, grafické systémy).

V pohybe boli samozrejme nie len relačné technológie, ale aj ľudia okolo nich. Michael Stonebraker opustil univerzitu v Berkeley a založil výrobu objektovo-relačných databáz Illustra a po zlúčení so spoločnosťou Informix sa v nej stal riaditeľom pre výskum. Bob Epstein, ktorý so Stonebrakerom pracoval na projekte INGRES, taktiež prešiel do komerčnej spoločnosti, a to spolu so “svojim” INGRES. Odtiaľ viedli jeho kroky do firmy Britton-Lee (dnes súčasť koncernu NCR), kde pracoval na prvých databázových počítačoch (database machines, počítačové systémy špecializované výhradne na prevádzku databáz), a potom do Sybase, kde niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ pre výskum. Databázové počítače so zhodou okolností vzišli z odbytu, preto že v porovnaní s bežným relačným databázovým systémom, prevádzkovaným na normálnom univerzálnom počítači, boli neúmerne drahé. Databázový technológovia tej doby pôsobili predovšetkým v oblasti sanfranciského zálivu a vznikli tu všetky významné relačné produkty, viac menej súbežne s búrlivým rastom známeho “Silicon Valley”. Iný sa presťahovali na iné miesto, ale DB2, Oracle a Sybase pôsobia dodnes z veľkej časti práve v oblasti zálivu.               

Časom sa klasická relačná technológia naďalej rozvíja. Príkladom sú paralelné architektúry pre zvýšenie výkonu systémov riadenia bázy dát, deduktívne databázy a expertné systémy. S rozvojom technológie nastupujú za klasickými informačnými systémami s databázovými aplikáciami (katalógy, bankovníctvo, knižnice, sklady, doprava,…) ďalšie aplikácie so zložito štruktúrovanými dátami:

    • multimediálna databáza – informácie vo forme (i kombinované) dokumentov - textov, obrázkov, zvukov, videa;
    • geografické informačné systémy – dáta vo forme máp;
    • podnikové systémy pre podporu analýzy, riadenie a rozhodovanie, využívajúce technológiu dátových skladov a OLAP s možnosťou dolovania dát (data minig);
    • komerčné obchodovanie na internete , práca s XML dátami;
    • riadenia podnikových procesov – workflow. 

Distribuovaný databázový systém je množina uzlov počítačovej siete, navzájom prepojených v komunikačnej sieti pričom každý z uzlov je samostatný databázový systém, ale tieto uzly navzájom spolupracujú tak, že z každého uzla je možné sprístupniť údaje uložené na inom uzle presne tak, akoby boli umiestnené na vlastnom uzle. Samotná databáza je množina navzájom prepojených databáz, ktoré sú umiestnené na rôznych uzloch tak, že užívateľ s nimi manipuluje akoby boli umiestnené v centralizovanej databáze.

Deduktívne databázy sú založené na podpore teórie dokazovania a sú schopné dedukcie dodatočných faktov z extenzionálnej databázy. Majú zabudované špecifikované deduktívne axiómy a pravidlá dedukcie. Deduktívne axiómy spoločne s integritnými obmedzeniami sú obvykle označované ako intenzionálne databázy. Deduktívna databáza sa teda skladá z dvoch zložiek, extenzionálnej databázy (EDB) a intenzionálnej databázey (IDB).

Expertný systém je aplikačný počítačový program alebo systém kooperujúcich programov, ktorý rozhoduje alebo rieši problémy v istej špecializovanej oblasti (financie, medicína, a i.) s použitím znalostí a pravidiel definovaných expertmi z príslušnej oblasti. Expertné systémy sa vytvárajú pre kognitívne riešenie problémov na expertnej úrovni. Ide o také problémy, pre ktoré nie sú známe riešiace algoritmy. Algoritmy stelesnené v expertných systémoch zodpovedajú všeobecným metódam vyhľadávania vhodných riešiacich postupov. Tieto metódy nie sú špecifické pre jednotlivé problémy. Korešpondujú so všeobecne platnými postupmi cieleného prehľadávania tzv. problémového priestoru.