Databázové systémy

Systém riadenia bázy dát

So systémom riadenia bázy dát prichádzajú priamo do styku tri skupiny používateľov, a to správca (administrátor) databázy, aplikační programátori a neprogramátori. Je zrejmé, že každý z nich má špecifické požiadavky na komunikáciu so systémom riadenia bázy dát, preto sú tieto vybavené viacerými databázovými jazykmi.

Ide o definičné jazyky (určené pre správcov databáz), ktorých úlohou je tvoriť alebo meniť časti adresára dát (adresár dát eviduje všetky základné informácie o štruktúre údajov, vzájomnom prepojení databázových objektov a pod.). Okrem toho, definičné jazyky zabezpečujú aj iné funkcie databázového systému ako napríklad stanovenie spôsobu prístupu k dátam, prideľovanie a odoberanie práv prístupu k dátam pre jednotlivých používateľov, funkcie uloženia údajov v pamäti, spôsob ochrany databázy pred stratou údajov a pod. Tento prostriedok pre opis dát sa niekedy označuje ako jazyk typu DDL (data definition language – jazyk pre definíciu štruktúry dát). Jazyk typu DDL slúži na vytvorenie všetkých definícií užívateľských dát potrebných v aplikácii, to znamená, že poskytuje možnosti vytvorenia a modifikácie databázových objektov.

Ďalšiu skupinu jazykov charakterizujeme pojmom manipulačné jazyky, určené pre aplikačných programátorov (tvorcovia aplikácií), ktorí prostredníctvom nich vytvárajú aplikačné programy pre potreby ostatných používateľov. Tieto jazyky umožňujú formulovať jednotlivé požiadavky na databázu, čiže obsahujú príkazy potrebné pre napĺňanie, aktualizáciu a výbery dát z databázy pre potreby ostatných používateľov, príkazy pre generovanie špecifických hlásení a plnenie typických výpočtov, obsahujú aj príkazy na spoluprácu databázy s okolím databázového systému, poskytujú možnosti využitia základných logických a aritmetických operácií, riadiace príkazy a pod. Tento prostriedok pre opis algoritmu sa niekedy označuje ako jazyk typu DML (data manipulation language – jazyk pre manipuláciu s dátami).

Skupina užívateľských jazykov poskytuje služby používateľom systému. Obyčajne sú to odborníci v danej problémovej oblasti ako priemysel, zdravotníctvo, kultúra atď. Užívateľské jazyky, ako komunikačné prostriedky, sú určené predovšetkým neprogramátorom, preto je ich syntax pomerne jednoduchá. Tieto jazyky sú typické pre relačný model údajov a využívajú sa napríklad pri aktualizácii údajov v databáze, t.j. pri zmenách dát v databáze – pridávanie a rušenie, pri sprístupňovaní (výbere) údajov z databáz podľa daných požiadaviek alebo na logické a číselné spracovanie údajov. Sú generované s cieľom vytvoriť podmienky čo najjednoduchšej práce s databázovým systémom, aj za cenu nevyužitia všetkých možností, ktoré systém riadenia bázy dát poskytuje. Časť DML určená pre výber údajov z databázy sa nazýva dopytovací jazyk (query language).

Môžeme teda konštatovať, že databázový systém v sebe zahŕňa:

• technické prostriedky – spolu s ďalšími faktormi a požiadavkami užívateľa limitujú možnú zložitosť architektúry informačného systému. Komerčné databázové systémy pokrývajú širokú škálu možností s rôznym stupňom úplnosti a efektivity splnenia požiadaviek, kladených na systém riadenia bázy dát výkonom, cenou, charakterom aplikácie atď. Stretávame sa s jednoduchšími súborovými systémami (napr. dBASE, FoxPro, Microsoft Access) na jednej strane, až po komplexné (a nákladné) systémy (DB2, Oracle, Microsoft SQL server) na strane druhej;
• bázu dát – prostriedok, v ktorom sú uložené samotné dáta;
• programové vybavenie – systém riadenia bázy dát, vývojové nástroje;
• používateľov databázových systémov – môžeme ich klasifikovať podľa rôznych kritérií – napr. podľa oprávnení k operáciám, podľa znalosti a úrovne riadenia databázového systému a aplikácie do typových skupín, teda:
  • správca (administrátor) databázy – koordinuje všetky aktivity v databázovom systéme, zakladá, modifikuje užívateľov, rozhoduje o tom, ktoré dáta a ako budú v báze dát uložené – definuje schému v databáze a integritné obmedzenia, určuje schému uložení dát a metódy prístupu k dátam, pokiaľ je to nutné, realizuje požadované zmeny, modifikuje štruktúry dát, prideľuje prístupové práva k dátam i operáciám, sleduje výkon a správanie sa databázového severu, zálohuje, rekonštruuje databázu v prípade jej poškodenia;
  • aplikačný programátor (tvorca aplikácií) – programuje aplikačné programy nad definovanými dátovými štruktúrami, zložitejšie dopyty a transakcie použitím DML v hostiteľskom jazyku alebo jazyky štvrtej generácie;
  • príležitostný užívateľ – dokáže prostredníctvom dopytovacieho jazyka formulovať vlastný špecifický dopyt alebo inak manipuluje s dátami;
  • naivný užívateľ – (najčastejšie neprogramátor), ktorý prostredníctvom aplikačných programov pracuje s databázou a používa databázu ako informačný systém pre ukladanie, spracovanie a vyhľadávanie informácií.