Odpady

1. Úvod do problematiky

Významnú úlohu v oblasti starostlivosti o životné prostredie zohráva odpadové hospodárstvo. Odpady vznikajú prakticky pri každej ľudskej činnosti tak vo výrobnej, ako aj v spotrebiteľskej sfére. Po spotrebovaní úžitkových hodnôt sa stávajú odpadom aj samotné výrobky. Hromadenie odpadov predstavuje výrazný zásah do životného prostredia. Odpady obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky životného prostredia, t. j. kvalitu vôd, ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a cez potravinový reťazec ohrozujú zdravie alebo život živočíchov a ľudskej populácie. Správne nakladanie a hospodárenie s odpadmi musí zaujímať prioritné postavenie pri riešení ekologických problémov. Množstvo odpadov je ovplyvnené najmä tromi faktormi: nárastom populácie, zvyšovaním osobnej spotreby a úrovňou technológie spoločenskej výroby. Zhoršovanie kvality životného prostredia v posledných desaťročiach preto patrí medzi najzávažnejšie problémy súčasnosti (Šooš, 2007).

V záujme predchádzania škôd na životnom prostredí je okrem iného dôležité vykonávať:

• monitoring odpadov, ktorého základným predpokladom je získavanie podrobných a pravdivých informácií o vzniku odpadov a nakladaní s nimi,
• kvalitatívne analýzy predovšetkým nebezpečných odpadov, aby sme poznali ich zloženie a obsah prípadných škodlivých látok,
• kvantitatívne analýzy zloženia jednotlivých prúdov odpadov, ktoré môžu jednak prispieť k efektívnejšiemu využitiu odpadov a zároveň upozorniť na prípadné riziká pri nakladaní s nimi,
• monitoring skládok odpadov a
• kvalitatívne analýzy kompostov vyrobených z biologicky rozložiteľných odpadov a aplikovaných na poľnohospodársku pôdu.

2. Metódy analytickej kontroly odpadov

Pri cezhraničnej preprave nebezpečných odpadov (NO) sú členské štáty povinné dodržiavať Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, ktorý upravuje pravidlá prepravy nebezpečných odpadov s prihliadnutím na dosiahnutie minimalizácie pohybu odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom území zabezpečiť zneškodňovanie v ňom produkovaných nebezpečných odpadov. Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz nebezpečných odpadov na svoje územie. Bazilejský dohovor bol podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji a má tri hlavné ciele:

• minimalizovať tvorbu nebezpečného odpadu,
  
• zneškodňovať odpad čo najbližšie k miestu kde vznikol,
• minimalizovať cezhraničnú prepravu nebezpečného odpadu.

Dôležitou súčasťou logistiky nakladania s nebezpečnými odpadmi na území nášho štátu je analytická kontrola (hodnotenie) odpadov, ktorej cieľom je získať spoľahlivé informácie o ich látkovom zložení. Od nej závisia fyzikálne, chemické, fyzikálnochemické, toxické a ekotoxikologické vlastnosti odpadov. Odpady, ktoré majú byť uložené na skládkach, podliehajú aj skúške vylúhovateľnosti, pri ktorej sa zisťuje zloženie vodného výluhu odpadu v laboratóriu. Ak sa nedá získať dostatok informácií o vlastnostiach NO z ich chemického zloženia, pristúpi sa ku skúšaniu nebezpečných vlastností odpadov. Chemická analýza odpadov a skúšanie ich nebezpečných vlastností sa často vzájomne dopĺňajú, čo poskytuje dostatok informácií na prijatie účinných opatrení na ochranu zdravia človeka prichádzajúceho do styku s NO i na ochranu životného prostredia (Lacuška, 2003).

Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu alebo odpadu, ktorý vznikol pri úprave nebezpečného odpadu, ako aj pred zhodnotením alebo zneškodnením ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu, zabezpečiť (na účely určenia jeho nebezpečných vlastností a bližších podmienok nakladania s ním) odber vzoriek a analýzu jeho vlastností a zloženia kvalifikovanou osobou (Zákon č. 79/2015 §25 ods.5).

Držiteľ nebezpečného odpadu, ktorý dodáva odpad do zariadenia na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, zabezpečí vykonanie analytickej kontroly odpadu v rozsahu určenom v prevádzkovom poriadku tohto zariadenia. O vykonaní analýzy odpadu držiteľ odpadu predloží prevádzkovateľovi zariadenia protokol z analytickej kontroly odpadov vypracovaný podľa vzoru ustanoveného v prílohe č. 6 k vyhláške č. 371/2015 Z. z.

Prevádzkový poriadok zariadenia na nakladanie s nebezpečnými odpadmi obsahuje určenie rozsahu analýzy jednotlivých druhov odpadov, s ktorými sa v zariadení nakladá.

Ak ide o nebezpečné odpady tvorené kompaktnými celkami zhodnými s pôvodným výrobkom, napríklad svetelné zdroje alebo akumulátory, považujú sa za analytickú kontrolu odpadu údaje z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku o jeho zložení (ak výrobok kartu bezpečnostných údajov nemá). Ak ide o nebezpečné odpady s nebezpečnými vlastnosťami, ktoré vyplývajú z celkového zloženia odpadov, za analytickú kontrolu odpadov sa považujú údaje o relevantných nebezpečných vlastnostiach z dostupnej odbornej literatúry.

Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s nakladaním s odpadmi sa vyžadujú analýzy pre nasledujúce prípady:

Analyzujú sa nasledujúce vzorky odpadov:

Držiteľ odpadu môže do zariadenia na nakladanie s odpadmi dodať len odpad, ktorý zodpovedá ním predloženému protokolu z analytickej kontroly odpadov (Vyhláška č. 371/2015 §5). Analytická kontrola odpadov sa vykoná podľa v súčasnosti platného výnosu z 9. septembra 2015 č. 1/2015 o jednotných metódach analytickej kontroly odpadov. Vo výnose sa upravujú postupy:

2.1. Odber vzoriek tuhého odpadu

Odber prebieha podľa vopred vypracovaného plánu, ktorého obsah je daný technickými normami (STN 01 5110 Vzorkovanie materiálov. Základné ustanovenia (01 5110), STN EN 14899 Charakterizácia odpadov. Odber vzoriek odpadových materiálov. Rámec prípravy a použitia plánu odberu vzorky (83 8202)). Celkové množstvo odobratej vzorky má byť dostatočne veľké na to, aby bolo možné vykonať všetky potrebné skúšky a analýzy a aby bolo možné pripraviť tiež rezervné a rozhodujúce vzorky. Plán odberu vzoriek obsahuje určené rozdelenie jednotlivých vzoriek v rámci celého posudzovaného množstva odpadu. Takisto je potrebné brať do úvahy skutočnosť, či ide o pohyblivý prúd odpadu (dopravné cesty - potrubia, dopravníky) alebo o statický odpad (haldy, odkaliská).

V zásade je možné rozlíšiť pri odbere tri typy vzoriek:

Je nutné stanoviť hmotnosť alebo objem čiastkovej vzorky a tiež hmotnosť alebo objem hrubej (základnej) vzorky, z ktorej sa následne pripraví skúšobná vzorka.

Minimálny počet potrebných vzoriek závisí od strednej veľkosti zrna odpadu a od celkového posudzovaného množstva. Minimálny počet jednotlivých odobratých vzoriek sa určí na základe tab. 1.

Tab. 1 Minimálny počet odobratých vzoriek v závislosti od zrnitosti a množstva odpadu.

Minimálna hmotnosť jednotlivej vzorky je závislá od objemu, prípadne hmotnosti najväčšieho zrna odpadu, z ktorého sú vzorky odoberané a približne sa dá vypočítať podľa nasledujúceho vzorca:

G = 0,06 . d

kde: G - je minimálna hmotnosť jednotlivej vzorky [kg]; d - je maximálny priemer jednotlivého zrna odpadu [mm].

Ak sa z dôvodu zníženia počtu vzoriek už na mieste odberu pripraví z jednotlivých čiastkových vzoriek priemerná zmesová vzorka alebo proporcionálna zmesová vzorka pri zachovaní veľkosti zrna a vlastností, potom minimálna hmotnosť jednotlivej čiastkovej vzorky zodpovedá požiadavkám tab. 2.

Tab. 2 Minimálna hmotnosť čiastkovej vzorky v závislosti od maximálnej veľkosti zrna^*

^*Pri veľkostiach zŕn nad 120 mm je možné veľkosť zŕn zmenšiť

Rozdelenie laboratórnej vzorky na vzorku skúšobnú (analytickú), rezervnú a prípadne rozhodujúcu je mimoriadne dôležité a má byť vykonané tak, aby počas procesu rozdeľovania laboratórnej vzorky nevznikla možnosť rozdielov sledovaných vlastností medzi jednotlivými vzorkami.

Veľkosť jednotlivých vzoriek (skúšobnej, rezervnej a rozhodujúcej) je jednoznačne daná množstvom vzorky odpadu potrebným pre vykonanie všetkých potrebných skúšok a stanovení. Každá z týchto vzoriek má obsahovať štvornásobné množstvo materiálu, ktoré je potrebné pre vykonanie všetkých požadovaných skúšok a stanovení.

Odobraté množstvo vzorky (hrubá vzorka) je zvyčajne niekoľkonásobne väčšie, ako množstvo potrebné na vykonanie požadovaných skúšok a analýz, preto pri príprave laboratórnej vzorky sa hmotnosť vzorky zmenší bez toho, aby sa zväčšila chyba odberu a zároveň, aby hmotnosť vzorky bola postačujúca na prípravu aj vzoriek rezervných a rozhodujúcich.

2.2. Príprava vodného výluhu z odpadu

Pri príprave vodného výluhu zo zrnitých druhov odpadov a kalov sa postupuje podľa štandardizovaného postupu medzinárodnej normy: STN EN 12457-4 Charakterizácia odpadov. Vylúhovanie. Overovacia skúška na vylúhovanie zrnitých odpadových materiálov a kalov. Časť 4: Jednostupňová dávková skúška pri pomere kvapaliny a tuhej látky 10 l/kg materiálov s veľkosťou častíc menšou ako 10 mm (bez zmenšovania veľkosti alebo so zmenšovaním veľkosti) (83 8231).

Príprava vodného výluhu z monolitického odpadu a odpadu po úprave

V prílohe č. 3 k vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti sú uvedené odpady, ktoré sa pred uložením na skládku odpadov musia upraviť stabilizáciou. Sú to hlavne odpady obsahujúce nebezpečné látky ako azbest, ortuť, arzén a pod. Ich stabilizácia má zabezpečiť minimalizáciu rizika kontaminácie životného prostredia a ohrozenia zdravia ľudí v prípade úniku priesakových kvapalín do okolia skládky.

Z monolitických alebo stabilizovaných odpadov kusového charakteru (napr. vo forme pevných transportovateľných kvádrov vytvorených liatím do foriem) sa odoberie skúšobná vzorka stabilizátu. Vzorka odpadu sa za definovaných podmienok vylúhuje vylúhovadlom a nerozpustené podiely sa oddelia filtráciou alebo odstredením. Za výluh sa považuje kvapalná fáza získaná filtráciou.

Na prípravu vodného výluhu odpadu sa použije uzavretý cirkulačný systém zostavený z fľaše so širokým hrdlom (s výpustom tesne nad dnom fľaše) a peristaltického rotačného čerpadla na kontinuálne prečerpávanie vylúhovadla (pozri obr. 1).

Obr. 1 Schéma zariadenia na vylúhovanie odpadu; 1 - fľaša na vylúhovanie, 2 - skúšaná vzorka odpadu, 3 - peristaltické čerpadlo, 4 - rúrka zo silikónového kaučuku

Skúšobná vzorka s predpísanými rozmermi sa zavesí pomocou dostatočne pevného polymérového vlákna do fľaše naplnenej vodou tak, aby bola približne 10 cm odo dna fľaše (napr. pri skúšobnej vzorke v tvare kocky s hranou 10 cm a s hustotou stabilizátu 3 kg.dm^-3 bude hmotnosť skúšobnej vzorky 3 kg a na vylúhovanie sa použije 30 l vody). Docieli sa tak, že celý povrch vzorky bude počas vylúhovania obmývať vylúhovadlo. Vzorka sa nechá najskôr v pokoji namáčať pri laboratórnej teplote cca 20 °C tri hodiny. Po troch hodinách sa zapne čerpadlo. Výkon čerpadla sa nastaví tak, aby umožnil počas 24 hodín 6 až 8-krát prečerpať objem vody použitej na vylúhovanie odpadu. Vzorka sa po namáčaní lúhuje za stálej cirkulácie vody 24 hodín. Po 24 hodinách sa výluh získaný z upraveného odpadu alebo monolitického odpadu filtruje za rovnakých podmienok ako v prípade zrnitých druhov odpadov. V získanom výluhu sa stanovia koncentrácie sledovaných škodlivín a ďalšie určené ukazovatele prijaté pre jednotlivé triedy skládok odpadov.

2.3. Stanovenie sledovaných chemických a ostatných ukazovateľov

Stanovenie sledovaných ukazovateľov prijatých na hodnotenie vylúhovateľnosti odpadov sa uskutoční podľa príslušných technických noriem uvedených v prílohe č. 2 k vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. Porovnaním výsledkov analýzy vodného výluhu odpadu s hodnotami ukazovateľov prijatými pre triedy skládok odpadov sa určí trieda skládky odpadov vhodná na jeho uloženie. Limitné  hodnoty  ukazovateľov pre  jednotlivé  triedy skládok a triedy  vylúhovateľnosti sú uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške č. 382/2018 Z. z. - Kritériá na prijímanie odpadov na skládky odpadov. Sledovanými ukazovateľmi sú prevažne hodnoty koncentrácie vylúhovateľných škodlivín vyjadrené v mg.l^-1 výluhu z odpadu.

3. Kvantitatívne analýzy zloženia komunálnych odpadov

Slovensko ako členská krajina EÚ sa v oblasti odpadového hospodárstva zaviazalo plniť nasledovné ciele:

• rozšíriť opätovné využívanie a recykláciu KO na minimálne 60 % do roku 2030 (a 65 % do roku 2035), 
• minimalizovať skládkovanie recyklovateľných plastov, kovov, skla, papiera a kartónu, ako aj biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) do roku 2025,
• do roku 2035 prakticky odstrániť skládkovanie (znížiť ho na 10 % KO).

V tejto súvislosti Európska komisia (2018) vydala správu, v ktorej vystríha Slovensko, že mu hrozí nedodržanie týchto cieľov a navrhuje v SR podporiť zavádzanie domáceho kompostovania zavedením ekonomických podporných opatrení pre domácnosti s kompostérmi (napr. umožniť im menej časté a lacnejšie zbery odpadu alebo znížiť poplatky za odpad). 

Program predchádzania vzniku odpadov (PPVO) SR na roky 2019 – 2025 konštatuje, že „nevyhnutnou podmienkou zodpovedného návrhu opatrení na zníženie množstva a škodlivosti zmesového KO je znalosť jeho zloženia. V SR neexistuje jednotná metodika analyzovania zloženia zmesových KO a ani povinnosť vykonávať tieto analýzy. Analýzy sú vykonávané iba na dobrovoľnej báze.“ Priemerné výsledky kvantitatívnych analýz zloženia zmesového KO z rôznych obcí SR realizovaných v rokoch 2013 – 2017 občianskym združením Priatelia Zeme a Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, uvedené v tab. 1, dokazujú, že približne polovicu skládkovaných KO tvorili v tom čase biologicky rozložiteľné odpady (= BRKO + odpad z potravín).

Tab. 1 Priemerné zloženie zmesového KO v obciach SR v %

Aby bolo možné vyhodnotiť, či navrhované (resp. zrealizované) opatrenia, ako napr. zavádzanie domáceho kompostovania, mali žiadaný efekt, je nevyhnutné vykonávať v budúcnosti pravidelné kontroly zloženia skládkovaného KO a ich výsledky navzájom porovnávať. Preto MŽP SR vytvorilo jednotnú metodiku analýzy zmesového KO a plánuje zaviesť od 1. júla 2020 povinnosť vykonávania priebežných analýz.

Analýza zmesového komunálneho odpadu je jeho podrobné preskúmanie z hľadiska jeho surovinového zloženia. Cieľom analýzy je zistiť zastúpenie jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, ktoré sa ešte nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade a posúdenia ich možnej využiteľnosti.

Analýza sa realizuje v deň zvozu zmesového komunálneho odpadu v sledovanej lokalite. Obyvatelia tejto lokality nie sú vopred informovaní o realizácii analýzy, aby nedošlo k zmene ich správania a snahe o vylepšenie výsledkov.

Veľkosť vzorky sa stanoví na 5 - 10 % z celkového počtu nádob určených na zvoz zmesových komunálnych odpadov, ktoré sa používajú v záujmovom území.

Analýzu realizuje dostatočný počet osôb, ktoré zabezpečia, aby analýza prebiehala ručne a v súlade s metodikou analýzy. Jeden človek roztriedi cca 21 až 23 kg zmesového komunálneho odpadu za 1 hodinu. Všetkých pracovníkov treba dôkladne vyškoliť o rozsahu a spôsobe dotrieďovania a zabezpečiť im ochranné pomôcky: rukavice, rúška, ochranné odevy a pevnú obuv.

Samotné dotrieďovanie vzorky prebieha ručne tak, že sa vyčlenia vrecia na samostatný zber vybraných zložiek odpadu. Zo vzorky sa postupne vyberajú jednotlivé zložky a vkladajú sa do vriec. Triedenie môžeme rozdeliť na rôzne úrovne podľa cieľa analýzy:

Údaje o hmotnosti vytriedených zložiek sa zapisujú do tabuľky podľa jednotlivých sledovaných zložiek. Na začiatku je uvedený dátum, miesto, typ zástavby (individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba), počet nádob, prepočíta sa ich priemerná hmotnosť, a tiež sa uvedie počet osôb, ktoré sa analýzy zúčastnili a trvanie rozboru v hodinách.

Výsledky analýzy môžu byť použité na účely stanovenia cieľov v oblasti odpadového hospodárstva v samosprávach a na úrovni štátu, na optimalizáciu odpadového hospodárstva,  na osvetové a vzdelávacie aktivity a motiváciu obyvateľov k predchádzaniu vzniku odpadov, triedeniu a celkovému znižovaniu množstva zmesového komunálneho odpadu.

Už od roku 2017 sa každoročne študenti Krajinného inžinierstva na FZKI SPU v Nitre zúčastňujú takýchto analýz v rámci predmetu Kurz monitoringu zložiek ŽP.  Po vykonaní analýzy vo vybranej obci je ich úlohou výsledky vyhodnotiť a navrhnúť aj opatrenia na zlepšenie triedeného zberu v skúmanej samospráve. Nasledovné grafy na obr. 1 až 4 znázorňujú príklady spracovania údajov z výsledkov jednotlivých analýz v obciach Prenčov (2017), Podlužany (2018) a Močenok (2019).

Obr. 1  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Prenčov v roku 2017 (a porovnanie s výsledkami analýzy z roku 2016 krátko pred zavedením domáceho kompostovania)

Obr. 2  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Podlužany v roku 2018 pre individuálnu bytovú výstavbu

Obr. 3  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Podlužany v roku 2018 pre komplexnú bytovú výstavbu

Obr. 4  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Močenok v roku 2019 pre individuálnu a komplexnú bytovú výstavbu

4. Monitoring skládok odpadov

Podľa Vybírala (2009) je možné skládky definovať ako cudzorodý prvok v prírode – antropogénny sediment izolovaný od okolitého prostredia. Jeho nepriaznivé účinky na jednotlivé zložky prírody sú za normálnych okolností iba potenciálne – prejavia sa až vtedy, keď dôjde k porušeniu ochranného systému, alebo k havárii. Na to, aby boli v optimálnom časovom období zistené havarijné a rizikové stavy sa projekty a prevádzka na všetkých skládkach záväzne riadi normou STN 83 8103 Skládkovanie odpadov. Prevádzka a monitoring skládok. Táto norma určuje podmienky prevádzky skládky odpadov a činnosti súvisiace s takouto prevádzkou s cieľom minimalizovať negatívny vplyv tejto prevádzky na vodu, pôdu, ovzdušie, zdravie ľudí a zvierat. Opustené, staré skládky komunálneho odpadu nemali žiadne ochranné zariadenia a boli monitorované iba sporadicky.

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že spôsob monitorovania predstavuje tú ekologicky citlivú oblasť na rozhraní medzi teóriou a praxou, medzi dobrým duchom zákona a jeho nevhodnou aplikáciou v reálnych prírodných podmienkach. Ide o dôležitý prvok verejnej aj oficiálnej kontroly, pretože jeho výsledky sú základným (a v mnohých prípadoch jediným) zdrojom informácií pre príslušné zložky štátnej správy, na základe ktorých je kontrolovaná funkčnosť tesnenia skládok a hodnotený ich vplyv na životné prostredie.

Podstata problému spočíva hlavne v tom, že príroda nie je homogénna a priamočiara, systém v ktorom sa realizuje monitoring je viac-faktorový. Kontaminovaná voda po prechode zónou prevzdušnenia (ak je prítomná) môže dosiahnuť hladinu podzemnej vody a kontaminovať zvodnenú vrstvu v širšom okolí. Rozsah kontaminácie potom závisí od priepustnosti podložia skládky, smeru a rýchlosti prirodzeného prúdenia podzemnej vody, od disperzie a difúzie, či absorpčných schopností hornín, od degradačných procesov a intenzity prínosu kontaminantu. Podľa povahy kontaminantu sa môže znečistiť celý profil kolektora (zvodnenej vrstvy), jeho horná časť alebo naopak dolná. Výsledok sa ale posudzuje na základe určitého, pomerne presného konečného produktu – výsledkov laboratórnych analýz. Pre pochopenie je potrebné objasniť niektoré podstatné faktory vplývajúce na výsledné hodnoty.

Monitorovací systém kvality podzemných a povrchových vôd pozostáva najmenej z troch monitorovacích objektov. Z nich jeden – referenčný, je situovaný nad skládkou v zmysle prúdenia podzemných vôd a signalizuje kvalitu vôd, vstupujúcich do priestorov skládky. Ďalšie dva – indikačné, sú pod skládkou v predpokladanom smere prúdenia vôd. Systém monitoringu zahŕňa tiež kontrolu kvality priesakovej kvapaliny, ktorá sa zhromažďuje v drenážnych nádržiach. Skutočný počet monitorovaných miest býva spresnený na základe hydrogeologického prieskumu, s ohľadom na potrebu včasnej identifikácie havarijných priesakov. Ak sú monitorovacie vrty situované nevhodne, výsledky neumožňujú posúdiť skutočný stav znečistenia podzemných vôd.

Pre šírenie kontaminantu zo zdroja je obecne používaný zjednodušený model, ktorý uvádzame na nasledujúcom obr. 1. V modeli sú vyčlenené tri základne časti, na ktoré musia byť zamerané všetky monitorovacie práce.

• samotné teleso skládky – zdroj kontaminácie (priesaková kvapalina),
• interakčná zóna okolo skládky – priestor, v ktorom dochádza k šíreniu kontaminovanej podzemnej vody, prípadne priestor, v ktorom sa dlhodobo takáto voda vyskytuje,
• intaktné okolie – okolie skládky nezasiahnuté prítomnosťou environmentálnej záťaže.

Obr. 1  Základný model šírenia kontaminantu zo skládky (Vybíral, 2009)

Vyhláška MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti upravuje okrem iného aj postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení. Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný zabezpečiť monitorovanie skládky na obdobie najmenej 30 rokov od vydania potvrdenia o jej uzatvorení.

Pred začiatkom prevádzkovania skládky odpadov je potrebné zistiť vstupné hodnoty kvality podzemných vôd. Ak je skládka odpadov situovaná v takom vhodnom geologickom prostredí, že v mieste lokalizácie skládky odpadov a v jej okolí sú horniny, ktoré spĺňajú požiadavky na tesnenie skládky odpadov, a ani do 30 m pod základovou škárou skládky odpadov nebola zistená hladina podzemnej vody a nie je ani predpoklad jej výskytu v budúcnosti, možno od vybudovania monitorovacích sond podzemných vôd upustiť. Takéto skládky odpadov musia byť jedenkrát ročne monitorované geofyzikálnymi metódami.

Požiadavky na monitorovací systém skládky odpadov (uvedené v prílohe č. 4 k vyhláške č. 382/2018 Z. z. účinnej od 1.1.2019) môžeme rozdeliť do štyroch oblastí:

• meteorologické údaje,
• emisné údaje,
• ochrana podzemných vôd,
• topografia skládky odpadov.

4.1. Meteorologické údaje

Údaje z monitorovania skládky odpadov alebo z najbližšej meteorologickej stanice, ktorá predstavuje rovnaké podmienky ako príslušná skládka odpadov, je potrebné zbierať a vyhodnocovať v intervaloch podľa tab. 1. Požadované údaje musia spĺňať požiadavky na presnosť ako údaje zo štátnej meteorologickej siete. Uvedené údaje sa zbierajú a vyhodnocujú len vtedy, ak ich požaduje príslušný orgán štátnej správy vo svojom rozhodnutí alebo ak sú potrebné na hodnotenie vodnej bilancie na skládke odpadov.

Tab. 1 Frekvencie vyhodnocovania meteorologických údajov na skládke odpadov

4.2. Emisné údaje

Odber vzoriek a meranie množstva a zloženia priesakových kvapalín a povrchových vôd sa musí vykonávať na reprezentačných miestach. Monitorovanie skládkového plynu musí byť reprezentačné pre každú časť skládky odpadov. Frekvencia odberu vzoriek a analýz je uvedená v tab. 1 a je špecifikovaná aj v súhlase na prevádzkovanie skládky odpadov.

Tab. 1 Frekvencie vyhodnocovania emisných údajov na skládke odpadov

Parametre a látky, ktoré sa analyzujú v priesakových kvapalinách, sa líšia podľa zloženia a vlastností uloženého odpadu, preto je potrebné ich stanoviť v súhlase na prevádzkovanie skládky odpadov. Ak z vyhodnocovania údajov vyplynie, že dlhšie intervaly sú počas prevádzky skládky tiež efektívne, možno ich prijať. Pri priesakových kvapalinách sa počas prevádzky musí vždy merať elektrolytická vodivosť. Počas prevádzky sa sledujú emisie CH₄, CO₂ a O₂ pravidelne; H₂S, H₂ a ďalšie podľa potreby, vzhľadom na zloženie a vlastnosti ukladaného odpadu. Tieto merania sa vzťahujú hlavne na obsah organických látok v odpade. Po uzavretí skládky sa musí pravidelne kontrolovať aj účinnosť systému na odvádzanie plynov. Po piatich rokoch po uzavretí, rekultivácii a monitorovaní skládky odpadov môže príslušný orgán štátnej správy prehodnotiť frekvenciu a upraviť sledovanie parametrov, najmä ak je preukázané, že skládka odpadov neovplyvňuje alebo minimálne ovplyvňuje povrchové alebo podzemné vody.

4.3. Ochrana podzemných vôd

Odber vzoriek

Merania sa musia vykonávať akreditovaným laboratóriom tak, že poskytujú informácie o podzemných vodách, ktoré môžu byť ovplyvnené skládkovaním, pričom najmenej jedno meracie miesto musí byť v oblasti prítoku do skládky odpadov a najmenej dve v oblasti výtoku zo skládky odpadov. Počet meracích miest môže byť väčší na základe hydrogeologického prieskumu a s ohľadom na potrebu včasnej identifikácie havarijných priesakov do podzemných vôd. Odber vzoriek podzemných vôd na analýzy sa musí vykonať akreditovaným laboratóriom najmenej na troch miestach aj pred začiatkom skládkovania na zabezpečenie referenčných hodnôt budúcich odberov.

Monitorovanie

Parametre, ktoré sa analyzujú v odobratých vzorkách, musia byť odvodené od očakávaného zloženia priesakových kvapalín a kvality podzemnej vody v tejto oblasti. Pri výbere parametrov na analýzu treba vziať do úvahy prúdenie podzemnej vody v danom priestore. Parametre môžu tiež zahŕňať indikačné parametre, ktoré zabezpečujú včasné zistenie zmeny kvality podzemnej vody, napríklad pH, elektrolytická vodivosť, TOC (celkový organický uhlík), ťažké kovy, niektoré prvky (B, Zn a pod.), pri niektorých priemyselných odpadoch môžu byť indikačnými parametrami fluoridy, fenoly alebo fenolový index.

Úroveň hladiny podzemnej vody sa meria každých šesť mesiacov počas prevádzky skládky odpadov aj v období po jej uzatvorení. Ak v danej oblasti výrazne kolíše hladina podzemnej vody, frekvencie merania musia byť častejšie. Frekvencia merania zloženia podzemných vôd sa určuje podľa charakteru skládky odpadov a na základe znalostí a vyhodnotení rýchlosti prúdenia podzemnej vody v danej oblasti počas prevádzky skládky odpadov a aj po jej uzatvorení.

Významné nepriaznivé vplyvy zo skládkovania na životné prostredie možno predpokladať, ak analýza vzoriek podzemných vôd ukáže výraznú zmenu v kvalite vôd. Kritická hodnota sa určí tak, že sa zohľadnia hydrogeologické špecifiká v mieste skládky odpadov a kvalita podzemnej vody. Vždy, keď je to možné, je kritická hodnota uvedená aj v súhlase na prevádzkovanie skládky odpadov. Ak je dosiahnutá kritická hodnota (kritická úroveň), treba vykonať opätovné odbery vzoriek. Ak je hodnota potvrdená, musí sa postupovať podľa havarijného plánu, ktorý tvorí súčasť prevádzkového poriadku skládky odpadov.

Pozorovania sa musia vyhodnotiť prostredníctvom grafického zobrazenia a zaužívaných kontrolných pravidiel a úrovní pre každú monitorovaciu sondu. Kontrolné úrovne sa musia určiť podľa lokálneho kolísania kvality podzemnej vody.

4.4. Topografia skládky odpadov

Plán stavu skládky je grafické zobrazenie skládky ako výsledok geodetického merania, ktoré zobrazuje polohopisné a výškopisné údaje o objekte telesa skládky slúžiaceho na ukladanie odpadu vrátane spracovania geodetického merania posunov objektov telesa skládky, podľa všetkých ďalej uvedených parametrov.

Jedenkrát ročne sa počas prevádzky skládky odpadov sledujú nasledujúce údaje o telese skládky odpadov: štruktúra a zloženie telesa skládky odpadov ako podklad pre plán stavu skládky odpadov, a to: plocha pokrytá odpadom, objem a zloženie odpadu, miesto uloženia nebezpečného odpadu, metódy ukladania odpadu, čas a trvanie ukladania odpadu, výpočet voľnej kapacity, ktorá je ešte na skládke odpadov k dispozícii.

5. Analýza kvality kompostu

Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách definuje kompost ako produkt, ktorý vzniká riadeným biologickým rozkladom organických látok živočíšneho pôvodu alebo rastlinného pôvodu, s prímesou alebo bez prímesi anorganickej hmoty.

Tento zákon upravuje okrem iného aj:

• podmienky na uvádzanie hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu,
• certifikáciu hnojív,
• podmienky skladovania a používania hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov,
• pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok.

Uvedením kompostu do obehu sa rozumie uvedenie do obehu podľa osobitného predpisu (Čl. 2 písm. w) nariadenia (ES) č. 2003/2003 v platnom znení). Znamená to dodávku hnojiva, či už za úhradu alebo bezplatne, alebo skladovanie na účely jeho dodávania. Dovoz hnojiva na colné územie spoločenstva sa pokladá za umiestnenie na trh. Toto sa nevzťahuje na kompost, ktorý nie je aplikovaný na poľnohospodársku pôdu alebo na lesný pozemok.

Producent kompostu je povinný pred jeho prvou aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy alebo na lesné pozemky, pred jeho uvedením do obehu alebo pri zmene výrobných podmienok vyžiadať si od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) povolenie na jeho používanie. Producent kompostu môže aplikovať alebo uvádzať kompost do obehu len na základe povolenia vydaného kontrolným ústavom.

Kontrolný ústav na základe žiadosti producenta vydá do 30 dní od doručenia žiadosti povolenie na používanie kompostu na aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy a zároveň určí podmienky aplikácie, ak obsah rizikových prvkov a mikrobiologických parametrov neprekračuje limitné hodnoty. Povolenie vydané kontrolným ústavom platí po dobu jedného roka od jeho vydania, ak počas trvania platnosti nedôjde k zmene technologického postupu výroby.

Žiadosť producenta kompostu musí obsahovať:

Producent kompostu je povinný:

Producent kompostu s ročnou produkciou kompostu vyššou ako 100 t je povinný zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie o celkovom množstve kompostov uvedených do obehu za predchádzajúci kalendárny rok podľa druhu a podľa odberateľov.

Kontrolný ústav vydáva povolenia na používanie kompostov, kontroluje skladovanie a používanie kompostov, preskúšava biologickú účinnosť kompostov, vykonáva štatistické zisťovania spotreby kompostov a vykonáva na účely kontroly úradné odbery vzoriek kompostov.

Hodnoty a ukazovatele kvality kompostu stanovené v prílohe 2 a 3 k vyhláške č. 577/2005 ktorou sa ustanovujú typy hnojív, zloženie, balenie a označovanie hnojív, analytické metódy skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky a limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá sú uvedené v nasledovných tab. 1 a 2.

Tab. 1 Fyzikálne a chemické vlastnosti kompostu

Tab. 2 Obsah rizikových prvkov v komposte

6. Použitá literatúra

EURÓPSKA KOMISIA. 2018. Commission staff working document : The early warning report for Slovakia [online]. 2018 [cit. 2019-05-15]. Dostupné na internete: <https://ec.europa.eu/environment/waste/pdf/early_warning_report_SK.pdf>.

LACUŠKA, Miroslav. 2003. Analytical waste control – the instrument of Environmental protection. In Životné Prostredie, vol. 37, no. 6, 2003, s. 297-299.

ŠOOŠ, Ľubomír. 2007. Odpady 1 : Environmentálne technológie. Bratislava: STU, 2007. 165 s. ISBN 978-80-227-2627-6.

VYBÍRAL, Vladimír. 2009. Ekologické problémy skládok komunálneho odpadu I. In Posterus : Portál pre odborné publikovanie [online], [cit. 2019-06-12]. ISSN 1338-0087. Ročník 2, číslo 12. Dostupné na internete: <http://www.posterus.sk/?p=4895>.