Súčasti logického a fyzického návrhu databázy

Obmedzenie primárneho kľúča

Primárny kľúč je stĺpec lebo množina stĺpcov, ktoré dohromady jednoznačne identifikujú každý riadok tabuľky. Jedinečný identifikátor z konceptuálneho návrhu implementujeme do logického návrhu práve ako primárny kľúč tabuľky. Vizuálna informácia, ktorá oznamuje, že príslušné pole je definované ako primárny kľúč tabuľky je znázornená v podobe malej ikony kľúča pri názvu tohto pola v návrhovom zobrazení tabuľky.

Ak v tabuľke definujeme primárny kľúč, implementuje ho relačný databázový systém ako obmedzenie primárneho kľúča a tým potom zaručí, že žiadne 2 riadky v tabuľke nebudú mať v stĺpci (stĺpcoch) primárneho kľúča rovnaké (duplicitné) hodnoty. Pokiaľ sa primárny kľúč skladá z hodnôt niekoľkých stĺpcov, môže jednotlivý stĺpec primárneho kľúča sám v sebe obsahovať duplicitné hodnoty, ale kombinácie všetkých stĺpcov primárneho kľúča už ale musia byť medzi všetkými riadkami tabuľky jedinečné. 

Obmedzenie primárneho kľúča sa v relačných databázových systémoch implementuje takmer vždy pomocou indexu, čo je špeciálny typ databázového objektu, ktorý slúži na rýchle prehľadávanie hodnôt v stĺpci. Pri vložení nového riadku do tabuľky tak relačný databázový systém automaticky prehľadá index (indexový súbor) a skontroluje, či sa hodnota primárneho kľúča nového riadku už v tabuľke nachádza a pokiaľ ju tu nájde, operáciu vloženia odmietne.

Indexy (indexové súbory) sa dajú prehľadávať podstatne rýchlejšie ako tabuľky, a preto je vytvorenie indexu nad primárnym kľúčom veľmi dôležité, bez ohľadu na veľkosť tabuľky. Len vďaka indexu neznamená hľadanie duplicitných kľúčov žiadne významné spomaľovanie operácií vkladania dát.