Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

V minulosti sa kvalita povrchových vôd vyjadrovala predovšetkým na základe obsahu vybraných sledovaných látok ako sú dusík, fosfor, ťažké kovy, zvyšky chemických látok či pesticídov a pod. Ich obsah vo vode v priebehu roka veľmi kolíše a sú monitorované len v dlhších časových odstupoch – napr. 1 x za mesiac a maximum znečistenia sa môže vyskytnúť mimo dňa monitorovania. Z toho dôvodu sa odborníci zamerali na organizmy, ktoré sú v toku po celý rok alebo počas dlhšieho obdobia. Podľa odbornosti sa venovali planktonickým organizmom, vyšším rastlinám alebo živočíchom – drobným bezstavovcom alebo rybám. Všetky tieto organizmy sú vo vodnom prostredí neustále, a tak sú ovplyvnené reálnymi výkyvmi obsahu látok vo vode, aj takým, ktoré monitoring chemického stavu nedokáže zaznamenať. Organizmy žijúce vo vodnom prostredí preferujú a akceptujú určitý rozsah obsah látok vo vode (napr. v potrave alebo v ich okolitom prostredí), a tak nepriamo určujú stav kvality vody.

U nás sa vodné organizmy monitorovali len výnimočne, ale biológovia sa postupne snažili porovnávať obsah látok a spoločenstvo rastlín a živočíchov, a tak sa postupne vyvinuli aj biologické stupne kvality vôd.

Významnejší záujem o hodnotenie organizmov vo vodných útvaroch nastal po roku 2000. V tomto roku bola prijatá tzv. Rámcová smernica o vodách – 2000/60/ES. V jej texte sa stanovuje povinnosť monitorovať organizmy žijúce vo vodách ako prioritné hodnotenie kvality vôd. Európska smernica stanovila povinnosť každému členskému štátu zhodnotiť ekologický stav svojich vôd. Táto úloha bola stanovená pre všetky krajiny – od najjužnejších ako Grécko, Taliansko alebo Cyprus a Malta až po severské krajiny ako Švédsko alebo Fínsko. Organizmy vo vodách sa v týchto krajinách zásadne odlišujú.

Vytvorili sa podmienky pre hodnotenie v porovnateľných podmienkach a vytvoril sa Systém ekoregiónov pre toky a jazerá, ktorý delí územie EÚ na 25 ekoregiónov. Aj v rámci týchto regiónov je kvalita vôd ovplyvnená geografickými podmienkami ako sú nadmorská výška alebo geológia územia. Z toho dôvodu je v rámci uvedených 25 ekoregiónov ďalšie podrobnejšie členenie území v povodí. Až pre takéto homogénne a porovnateľné vodné útvary sa vyhodnocuje ekologická kvalita vôd. 

Základom pre hodnotenie je dôkladné spoznanie tzv. referenčných vodných útvarov tečúcich alebo stojatých vôd. Referenčný vodný útvar je taký úsek toku alebo jazero, ktoré nie je ovplyvnené ľudskou činnosťou, napr. úpravou toku, vyústením odpadových vôd alebo vôd z priemyslu či poľnohospodárstva. Nájdenie a preskúmanie takýchto úsekov tokov bolo veľmi dôležité, lebo ich stav dáva možnosť pre porovnanie s hodnoteným úsekom. Stav organizmov v takomto referenčnom útvare predstavuje 100 % kvality – prirodzené spoločenstvo organizmov. Hodnotený útvar buď zodpovedá referenčnému útvaru alebo má horšiu kvalitu. Potom je táto horšia kvalita vyjadrujúca vplyv znečistenia. Presný návod na hodnotenie biologickej kvality je v samotnej Rámcovej smernici, ale pre útvary členskej krajiny EÚ sa vydávajú vlastné hodnotiace kritériá pre národné typy vodných útvarov v rámci ekoregiónov zasahujúcich do štátneho územia.

U nás na Slovensku sa hodnotením povrchových vôd zaoberá Vyhláška č. 418/2010 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.