1. Meranie prietoku vo vodnom toku

1.2. Meranie vodných stavov

Vodný stav je výškou hladiny vody nad porovnávacou rovinou alebo nad nulou vodočtu. Vodočtom nazývame hladinomer so šikmou alebo zvislou stupnicou, ktorá je pevne osadená. Priečny profil toku, kde sa merajú vodné stavy a je vybavený vodočtom voláme vodočetný profil (Makeľ, 2002).

Meranie vodného stavu sa uskutočňuje s presnosťou ± 10 mm. V prípade, že kvôli nestálym podmienkam alebo sedimentom nie je možné získať spoľahlivé a kompletné záznamy, na meranie sa použije namiesto štandardného vybavenia vybavenie špeciálne, ktoré meria s menšou presnosťou. Vodný stav sa udáva v:

  • centimetroch (cm) od pevne zvoleného bodu. Ide o relatívne hodnoty a používame ich pri vodných tokoch;
  • metroch nad morom (m n. m.). Ide o absolútne hodnoty. Avšak, tento spôsob málokedy používame pri vodných tokoch. Častejšie sa ním zisťuje výška hladín v jazerách a nádržiach (OTN ŽP 3103:05, 2005).

Pod pojmom hydrologický pozorovací objekt rozumieme zariadenie, ktoré je stabilne zabudované a meria hydrologické prvky. Sú to napr. merný prepad, vodočet, zrážkomer, limnigrafická stanica a pod. Medzi sledované hydrologické prvky patria prietok, teplota vody, sklon hladiny, prietok splavenín, vodný stav a iné. Miesto, kde sa vykonávajú hydrologické merania a pozorovania a je vybavené prístrojmi, zariadenia a hydrologickými pozorovacími objektami sa nazýva vodomerná stanica (OTN ŽP 3101:01, 2005).

Prevádzku vodomerných staníc má na starosti Slovenský hydrometeorologický ústav. Jednotlivé pracoviská členené podľa čiastkových povodí zabezpečujú spracovanie údajov. Pokiaľ je stanica vybavená automatickým prístrojom, meranie prebieha v 15 až 60 minútových intervaloch v závislosti od konkrétneho toku. Do roku 2013 mali stanice dobrovoľných pozorovateľov, ktorí zaznamenávali fyzicky kontrolné merania raz denne. Po zrušení väčšiny z nich sa kontrolné merania vykonávajú len pri pravidelných meraniach technikov (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2015).

Medzi základné prvky vodomerných staníc patria priečny profil vodného toku, vodočet, zariadenie na automatické snímanie (tlakový, ultrazvukový alebo plavákový snímač), zaznamenávanie (digitálny alebo grafický záznamník) a prenos informácií o priebehu hladiny vody a ochranná búdka registračného prístroja. Vodomerné stanice sa podľa spôsobov merania a prenosu a zaznamenávania hydrologických informácií delia podľa OTN ŽP 3101:01 (2005) a podľa Danáčovej et al. (2015) na:

Vodočetné stanice

Sú vybavené vodočtom, ale meranie sa vykonáva manuálne. Vodočetná lata môže byť umiestnená kolmo (obr. 1), šikmo alebo je použitá kombinácia oboch (obr. 2).

Obr. 1 Kolmá vodočetná lata


Registračné (režimové) stanice

Výbava pozostáva z vodočtu a automatického snímacieho záznamového zariadenia. Namerané údaje sú uchovávané v pamäti prístroja. Keďže tu nie je možnosť diaľkového prenosu dát, údaje sa manuálne sťahujú do počítača (napr. Pocket PC). Následne software spracuje hydrologické údaje.

Operatívne stanice (AHS – automatické hydrologické stanice)

Okrem vyššie spomínaného obsahujú aj prenosové zariadenie slúžiace na diaľkový prenos údajov každých 15 minút (resp. v inom stanovenom režime). V roku 2015 bol počet týchto staníc na Slovensku 268.

Vodomerné stanice sledujú okrem vodného stavu aj ďalšie ukazovatele. Sú to napríklad prietok (zameraný priamo), ľadové javy, mútnosť a teplota vody. Pozorujú sa aj faktory ovplyvňujúce tieto údaje, a teda teplota vzduchu a množstvo atmosférických zrážok (Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2007).

Vodný stav môže byť podľa OTN ŽP 3103:05 (2005) meraný zariadeniami priamo v jednotkách dĺžky alebo nepriamo. Pri nepriamom meraní premieňajú meracie systémy akustický, elektrický, tlakový alebo iný impulz na hodnotu rovnú úrovni vodnej hladiny.

Obr. 2 Automatická meracia stanica s kombinovaným vodočtom