Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

Základné rozdelenie zdrojov znečistenia ovzdušia je delenie podľa vzniku na:

• prírodné zdroje – majú svoj pôvod v prirodzených javoch a nie sú viazané na ľudskú činnosť,
• antropogénne – umelé zdroje – dôsledok ľudskej činnosti (Králiková et al., 2013).

Podrobné rozdelenie prírodných a antropogénnych emisií (imisií) je znázornené na obr. 1, ktorý uvádza aj odvetvia, v ktorých znečisťujúca látka vzniká a konkrétny typ látky, ktorý dané odvetvie najbežnejšie produkuje.

Obr. 1 Rozdelenie emisií (imisií) podľa pôvodu (Streďanský et al., 2010)

Látky znečisťujúce ovzdušie môžeme rozdeliť podľa skupenstva. Podľa skupenstva môžeme rozdeliť látky znečisťujúce ovzdušie na plynné, kvapalné a tuhé. Toto delenie je veľmi dôležité predovšetkým z dôvodu rozdielnych princípov stanovovania, resp. merania znečisťujúcich látok a rozdielnych princípov ich odlučovania. Ako príklad možno uviesť aerosóly.

Podľa spôsobu, akým vznikajú, rozdeľujeme aerosóly na:

• disperzné, vzniknuté drobením tuhých látok (prachové aerosóly),
• kondenzačné, vzniknuté kondenzáciou vodnej pary alebo produktov tepelných procesov (hmly, dymov) (Čermák, 2008).

Podľa miesta definovania rozdeľujeme znečisťujúce látky v ovzduší na emisie, transmisie, imisie a depozície (obr. 2).

Obr. 2 Schéma LZO v rôznych štádiách vývoja (Braniš, 1994)

Emisiou označujeme znečisťujúcu látku v ovzduší v mieste, kde opúšťa proces (zdroj), ktorý ju generuje a rozptyľuje sa do prostredia (atmosféry).

Transmisiou označujeme znečisťujúcu látku v ovzduší počas doby, kedy sa nachádza v atmosfére, prekonáva rôzne fyzikálne a chemické premeny, ale nepôsobí na objekty biosféry (zjednodušene nepôsobí na zemský povrch).

Imisiou začíname označovať znečisťujúcu látku v ovzduší vo chvíli, kedy začne negatívne ovplyvňovať zemský povrch vo forme rozptýlenej v atmosfére (vzťažnou jednotkou koncentrácie je normálový meter kubický atmosféry).

Depozíciou označíme znečisťujúcu látku v ovzduší vo chvíli, kedy dôjde k jej zotrvačnému alebo gravitačnému odlúčeniu (depozícii) z atmosféry na zemský povrch (vzťažnou jednotkou koncentrácie je meter štvorcový zemského povrchu násobený časom depozície).

Podľa chemického zloženia rozdeľujeme znečisťujúcu látku v ovzduší veľmi komplikovane v dôsledku toho, že dnes existuje veľké množstvo zlúčenín, ktoré možno takto označiť, sú dôsledkom ako primárnych procesov (v zdroji), tak aj sekundárnych procesov (v atmosfére).

Bolo by možné urobiť rozdelenie napr. podľa:

• skupiny látok majúcich spoločný prvok, znečisťujúcej látky v ovzduší na báze síry, na báze dusíka, na báze uhlíka a pod.
• skupina látok, ktoré majú podobné negatívne účinky na biosféru a rôznych iných špecifikácií (Braniš, 1994).

V oblasti ochrany ovzdušia sa používajú dva základné pojmy: znečisťovanie a znečistenie ovzdušia. Pre vypúšťanie alebo vnášanie do atmosféry znečisťujúcej látky do ovzdušia (emisie)  sa používa pojem znečisťovanie ovzdušia. Tento pojem označuje činnosť alebo dej. Pojem znečistenie ovzdušia chápeme ako prítomnosť alebo obsah znečisťujúcej látky v ovzduší (imisie) v takej miere a dobe trvania, pri ktorej sa prejaví nepriaznivé ovplyvňovanie životného prostredia. Tento pojem označuje určitý stav, ktorý je dôsledkom pôvodného deja (Čermák, 2008).