Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

Monitoring je súborom činností vedúcich ku zisteniu stavu prostredia, k jeho usmerňovaniu a sledovaniu vývoja v čase. Znalosť stavu, v akom sa prostredie nachádza, nie je prvotným cieľom monitorovania, ale len prostriedkom k jeho dosiahnutiu. Cieľom je predpoveď ďalšieho vývoja stavu prostredia a návrh opatrení jeho udržateľnosti.

Jasné stanovenie cieľov monitoringu je prvoradým predpokladom pre správnosť rozhodnutí o tom, ktoré škodliviny sa majú sledovať, ako a kde monitorovať a aká presnosť a správnosť meraní sa má vyžadovať.

Pri určovaní podmienky monitorovania, spôsobu monitorovania, druhov monitorovaných znečisťujúcich látok a ďalších súvisiacich veličín, počtu a rozmiestnenia stálych meracích miest sa prihliada najmä na:

• množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja a mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,
• počet obyvateľov, ktorí budú priamo alebo nepriamo ovplyvnení najvyššími očakávanými koncentráciami znečisťujúcich látok alebo pachových látok v ovzduší pochádzajúcimi zo zdroja,
• umiestnenie zdroja v oblasti riadenia kvality ovzdušia,
• územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov.

Národná legislatíva v oblasti monitoringu emisií nadväzuje na legislatívu Európskej únie – Smernicu o integrovanej prevencii a ochrane ovzdušia (IPPC directive), ktorá ustanovuje požiadavku vykonávania emisných meraní.

Pravidelný monitoring má u nás legislatívny základ v zákone o ovzduší č. 137/2010 Z.z., ktorý ustanovuje požiadavky na inštaláciu a prevádzkovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia a vo vyhláške. Pojem monitoring zahŕňa jednak kontinuálne a diskontinuálne meranie emisií s použitím emisných meracích systémov, ako aj kalibráciu kontinuálnych emisných meracích systémov.

Kontinuálny emisný monitoring je v európskych krajinách aplikovaný v nasledujúcich oblastiach: na veľkých energetických zariadeniach, na nových zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu, na jestvujúcich zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu na spaľovniach nebezpečného odpadu, na špecifických zariadeniach a aktivitách používajúcich organické rozpúšťadlá.

Diskontinuálne emisné merania sa vykonávajú prevažne na takých zdrojoch, ktoré vypúšťajú nižšie množstvá emisií, a teda neprekračujú kritérium na povinnú inštaláciu kontinuálneho monitoringu podľa vyhlášky o monitorovaní.

Diskontinuálny emisný monitoring sa vykonáva napr. pre nasledujúce účely:

a) preukazovanie dodržania podmienok prevádzkovania zdroja znečisťovania ovzdušia,

b) merania iniciované sťažnosťami obyvateľov,

c) merania na získanie povolenia na prevádzku zdroja (napr. nový zdroj, rekonštrukcia, zmena paliva a pod.),

d) merania na zistenie množstiev vypúšťaných emisií s cieľom platenia poplatkov za znečisťovanie ovzdušia,

e) merania na kalibráciu kontinuálnych emisných meracích systémov a kontrolu ich funkcie (napr. pri uvádzaní nových kontinuálnych meracích systémov do používania a periodické kontroly).

Množstvo emisie zo stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia sa zisťuje pre znečisťujúcu látku uvedenú v zozname znečisťujúcich látok a vybraných znečisťujúcich látok. Pre tieto látky sa určujú emisné limity, emisné kvóty a všeobecné podmienky prevádzkovania. Ďalšiu skupinu, pre ktorú sa rovnako sleduje množstvo emisie, tvoria plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt.

Inventarizácia emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia slúži na identifikáciu polohy a relatívneho významu rôznych zdrojov znečisťovania ovzdušia.

Stacionárne zdroje

V minulosti bola inventarizácia zdrojov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia vykonávaná SHMÚ systémom REZZO – Register emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia. Ten je členený podľa výkonu, veľkosti a druhu zdrojov na štyri časti: REZZO 1, REZZO 2, REZZO 3 a REZZO 4, pričom REZZO 4 sú mobilné zdroje.

Systém REZZO bol prepojený na Národný emisný inventarizačný systém (NEIS - National Emission Inventory System), ktorý umožňuje racionálny zber, spracovanie a ďalšie využívanie údajov na lokálnej aj národnej úrovni podľa potrieb vyplývajúcich z právnej úpravy ochrany ovzdušia. Softvérový produkt NEIS je koncipovaný ako viacmodulový systém, ktorý plne zodpovedá požiadavkám súčasnej legislatívy. Modul NEIS umožňuje uskutočniť komplexný zber a spracovanie údajov na jednotlivých okresných úradoch, ako aj vykonať logickú kontrolu správnosti výpočtu emisií zo vstupných údajov, ktoré poskytujú prevádzkovatelia zdrojov.

NEIS zahŕňa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia podľa výkonu a kategorizácie:

• veľké zdroje – technologické celky obsahujúce zariadenia na spaľovanie palív s tepelným príkonom 50 MW a vyšším a ostatné technologické celky,
• stredné zdroje – technologické celky obsahujúce zariadenia na spaľovanie palív s tepelným príkonom 0,3 až 50 MW a ostatné technologické celky,
• malé zdroje – domáce kúreniská a ostatné stacionárne zariadenia na spaľovanie tuhých palív s tepelným príkonom do 0,3 MW.

Mobilné zdroje

Na výpočet emisií z cestnej dopravy sa používa od roku 1990 metóda COPERT, ktorá je odporučená pre účastníkov Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia. Metóda vychádza z počtu jednotlivých typov automobilov, množstva najazdených kilometrov a zo spotreby jednotlivých druhov pohonných látok.

V roku 2002 bol spracovaný prepočet emisií znečisťujúcich látok z cestnej dopravy v novej verzii programu – COPERT III, ktorá obsahuje najnovšie poznatky v tejto oblasti. Okrem cestnej dopravy sa počítajú aj emisie zo železničnej, leteckej a lodnej dopravy.

V roku 2004 bola bilancia emisií TZL z cestnej dopravy doplnená, v súlade s požiadavkami novelizovanej metodiky EMEP/CORINAIR2 a v súlade s požiadavkami na reporting týchto emisií pre UN ECE, o emisie z výfukových plynov z benzínových motorov a o abrazívne emisie (obrusovanie povrchu vozovky, pneumatík a brzdného obloženia).

Plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných dohôd o ochrane atmosféry vyžaduje inventarizáciu a pravidelné medzinárodné sledovanie emisií celého radu látok, ktoré NEIS v súčasnosti neeviduje. Sú to predovšetkým emisie z mobilných zdrojov, skleníkových plynov, látok poškodzujúcich stratosférickú ozónovú vrstvu, prekurzorov ozónu, z poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, perzistentných organických látok a ťažkých kovov. Bilancovanie týchto emisií podľa medzinárodne odporúčaných metodík v súčasnosti SHMÚ zabezpečuje formou expertíz na špecializovaných pracoviskách.

Národný inventarizačný systém emisií SR

Informačný systém o emisiách skleníkových plynov SR (ISSP) je určený pre odbornú a laickú verejnosť. Obsahuje údaje o emisiách vyprodukovaných za sledované obdobie od r. 1990 v členení podľa sektorov ľudských činností (energetika, priemysel, poľnohospodárstvo, lesy a využívanie krajiny, odpady). V systéme sa nachádzajú údaje o emisiách skleníkových plynov, o projekciách týchto emisií až do roku 2035 a o metodikách stanovenia emisií využívaných v SR. Údaje je možné vyhľadávať podľa kritérií a následne prezerať v textovej, prípadne v grafickej podobe použitím časových radov. Informačná databáza obsahuje posledné oficiálne validované a v rámci plnenia medzinárodných záväzkov poskytnuté údaje, ktoré budú minimálne raz ročne dopĺňané a aktualizované.

Inštitucionálny rámec pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov v SR je relatívne flexibilná štruktúra s definovanými kompetenciami a zodpovednosťou na jednotlivých stupňoch. Prehľad subjektov zapojených do procesu inventarizácie, vrátane ich kompetencií v procese je zverejnený na internete.

Aj v podmienkach relatívne limitovaných kapacít – ľudské, finančné a materiálne zdroje – dosahuje SR v medzinárodnom porovnaní dobré výsledky. Z dlhodobého hľadiska je však súčasný systém inventarizácie emisií zraniteľný a aj v súvislosti s rozširovaním úloh v danej oblasti bude potrebné ho kapacitne posilniť.