Informačné systémy

Portál: E-learningový vzdelávací portál Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Kurz: Kurz monitoringu zložiek životného prostredia
Kniha: Informačné systémy
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: nedeľa, 28 apríla 2024, 15:49

1. Informačné a monitorovacie systémy životného prostredia na Slovensku

Tvorba monitorovacieho systému životného prostredia vyplýva zo značného množstva dohôd, dohovorov a medzinárodných požiadaviek vyplývajúcich z integrácie Slovenskej republiky do medzinárodného systému ochrany životného prostredia (Rio de Janeiro, 1992 a Johannesburg, 2002).
Uznesením vlády Slovenskej republiky z 26. mája 1992 číslo 449 sa schválila koncepcia monitorovania životného prostredia pre územie SR a koncepcia integrovaného informačného systému o životnom prostredí SR (ISŽP SR). ISŽP je medzirezortný informačný systém, ktorého prevádzkovateľom je MŽP SR. Vlastná realizácia monitorovacieho systému je upravená uznesením vlády SR č. 620 zo 7.9.1993. Na základe týchto uznesení boli vypracované projekty čiastkových monitoracích systémov (ČMS), ktorých je aktuálne 10, a boli vytvorené Strediská ČMS.
Informačné a monitorovacie systémy životného prostredia zabezpečujú realizáciu komunikačno-informačnej podpory aktivít celej rady inštitúcií pôsobiacich v rezorte Ministerstva životného prostredia SR. Vzhľadom na dynamický vývoj mnohých oblastí ľudskej činnosti je dôležité poznať a priebežne sledovať informácie reflektujúce stav životného prostredia a zmeny, ktoré sa v ňom odohrávajú. Prezentácia výstupov takto spracovávaných údajov je po formálnej stránke do niekoľkých sekcií:

2. Čiastkový informačný systém Voda

Systematické zisťovania a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných vôd na území Slovenskej republiky je základnou úlohou štátu ako nevyhnutnej potreby na zabezpečovanie podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja, na výkon štátnej správy a na informovanie verejnosti (§ 4 Zákona 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Koordináciou čiastkového monitorovacieho systému Voda je poverený Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave (SHMÚ), ktorý ho vykonáva prostredníctvom svojej Hydrologickej služby. Zabezpečuje a na základe pozorovaných údajov spracováva podkladové materiály pre rozhodovací proces štátu v oblasti vodného hospodárstva.

Čiastkový monitorovací systém Voda v súčasnosti pozostáva z nasledovných monitorovacích podsystémov:

  • 1. kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd - cieľom je systematické monitorovanie kvantitatívnych prvkov a fyzikálnych vlastností vody (vodné stavy, prietoky, teploty vody, ľadové javy a plaveniny) za účelom získania informácií o stave a vývoji, ako aj časovej a priestorovej premenlivosti zdrojov povrchových vôd,
  • 2. kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd - cieľom je sledovanie zmien režimu výdatností a teplôt prameňov a sledovanie zmien hladinového režimu podzemnej vody a jej teploty (kontinuálne, resp. s týždenným krokom),
  • 3. kvalita podzemných vôd - cieľom monitoringu hodnotenie súčasného stavu kvality podzemných vôd na Slovensku, popísanie trendov vývoja ich kvality, poskytnutie podkladov a využívanie výsledkov pri výskumnej a expertíznej činnosti,
  • 4. kvalita povrchových vôd - cieľom je zabezpečiť základné údaje o kvalite povrchových vôd (chemické a fyzikálno-chemické ukazovatele, biologické prvky kvality a mikrobiologické ukazovatele),
  • 5. termálne a minerálne vody,
  • 6. závlahové vody - monitoruje sa kvalita vody určenej na závlahy v zdrojoch (vodné toky a nádrže) využívaných vo vegetačnom období,
  • 7. rekreačné vody - sleduje sa kvalita vody v umelých kúpaliskách (s termálnou a netermálnou vodou, s celoročnou a sezónnou prevádzkou) a vybraných prírodných vodných rekreačných lokalít, ktorých počet sa každoročne mení. 

Podsystémy 1 až 4 zabezpečuje priamo SHMÚ Bratislava v rámci štatútom určených úloh. Zabezpečenie subsystémov 5 a 7 spadá do rezortu zdravotníctva (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Inšpektorát kúpeľov a žriediel) a zabezpečenie subsystému 6 spadá do rezortu pôdohospodárstva (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy).

Vyššie uvedené podsystémy ČMS Voda svojimi programami napĺňajú hlavné ciele, medzi ktoré patria najmä:

  • poznanie súčasného stavu vodných systémov z hľadiska množstva a kvality a ich rozdelenia v priestore,
  • trendy vývoja jednotlivých charakteristík vodných systémov a ich ochrana a prognózy ich využiteľnosti,
  • napĺňanie medzinárodných dohovorov a zmlúv,
  • poskytovanie potrebných informácií pre rozhodovací proces štátnej správy,
  • informovanie verejnosti a poskytovanie údajov a informácií o stave vodných systémov.

3. Čiastkový informačný systém Pôda

Informačný systém Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (súčasť Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra) prostredníctvom internetu a mapového servera umožňuje širokej verejnosti ONLINE prezerať informácie o poľnohospodárskej pôde. Čiastkový monitorovací systém prebieha v nadväznosti na Agrochemické skúšanie pôd, ktoré je prepojené s Plošným prieskumom kontaminácie pôd realizovaným Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Informácie o stave a vývoji lesných pôd poskytuje čiastkový monitorovací systém Lesy, ktorý je súčasťou celoeurópskeho programu monitoringu lesov a je vykonávaný Národným lesníckym centrom vo Zvolene.

Monitoring pôd je v súčasnosti z metodického a organizačného hľadiska realizovaný pomocou troch subsystémov:

  • monitoring pôd základnej sieti monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych a lesných pôdach - trvalé monitorovanie najdôležitejších vlastností pôd na celom území Slovenska v 5-ročných intervaloch,
  • plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd,
  • monitoring pôd vo vybraných typických lokalitách - podrobnejšie sledovanie vývoja pôdnych vlastností so zohľadnením priestorovej variability parametrov týchto vlastností, pričom prebieha v ročných intervaloch (Králiková et al., 2016).
Medzi monitorované parametre patria kontaminácia pôd rizikovými látkami, pôdna reakcia, salinizácia a sodifikácia, obsah organického uhlíka v pôde, erózia pôdy (vodná a veterná) a zhutňovanie pôdy. 

Informačný systém ponúka informácie v textovej a mapovej forme z viacerých oblastí, nielen priamo súvisiacich s cieľom monitoringu v rámci čiastkového monitorovacieho systému:

4. Čiastkový informačný systém Geologické faktory

Čiastkový monitorovací systém - Geologické faktory vykonáva Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t. j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku aj človeka. Vzhľadom na nepriaznivé pôsobenie prírodných síl narastá v posledných rokoch počet mimoriadnych udalostí živelných pohrôm, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí alebo ich majetok. Ide predovšetkým o často sa opakujúce zosuvy. Výsledky monitorovania poskytujú informácie na prijatie opatrení umožňujúcich mimoriadnym udalostiam včas predchádzať. Monitoring má za cieľ riešiť nasledovné okruhy problémov:

  • pravidelné sledovanie zmien a závislostí pozorovaných charakteristík, prognózovanie vývoja aktivity procesov, overovanie hodnovernosti prognóz v praxi, stanovenie kritických varovných úrovní a ich overovanie,
  • zovšeobecnenie týchto poznatkov na územie s rovnakou geologickou stavbou i podmienkami krajinného prostredia a overenie platnosti takéhoto zovšeobecnenia.

Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia SR je chápané ako viaczložkový, integrovaný a otvorený systém.

Samostatné merania monitoringu sú rozdelené do nasledujúcich podsystémov:

  • 01 Zosuvy a iné svahové deformácie,
  • 02 Tektonická a seizmická aktivita územia,
  • 03 Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží,
  • 04 Vplyv ťažby na životné prostredie,
  • 05 Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí,
  • 06 Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi,
  • 07 Monitorovanie riečnych sedimentov,
  • 08 Objemovo nestále zeminy (Liščák a kol., 2013).
Údaje dostupné z tohto čiastkového monitorovacieho systému sú dostupné na základe rôznych prístupových práv užívateľov a s rôznou mierou dostupnej aktualizácie. Údaje sú dostupné v tabuľkovej a mapovej forme, ako aj vo forme ročných správ. V roku 2011 došlo k pozastaveniu monitorovania viacerých lokalít.

5. Čiastkový informačný systém Rádioaktivita

Radiačná monitorovacia sieť Slovenskej republiky bola vytvorená na základe požiadaviek zaručiť radiačnú bezpečnosť Slovenska či už z hľadiska možného ohrozenia z územia Slovenskej republiky, ako aj spoza hraníc.

Celkovú rádioaktivitu atmosféry obvykle rozdeľujeme na prirodzenú a umelú rádioaktivitu.

Prirodzenou rádioaktivitou je spontánny rozpad rádionuklidov. Prirodzené rádioaktívne prvky sa dostávajú do atmosféry hlavne z hornín, napr. pri povrchovej ťažbe fosílnych palív sa do vzduchu uvoľňuje radón, rovnako je to pri ich spaľovaní, z vodných zdrojov alebo spracovaním prírodných látok. Okrem toho vznikajú i bombardovaním atmosférických atómov neutrónmi kozmického žiarenia.

Umelá rádioaktivita je rozpad nuklidu vyvolaný umelým pridaním energie nuklidu tak, že sa stane nestabilným a rozpadne sa s vyslaním žiarenia alfa, beta alebo gama (rádioaktívne žiarenie). Ak je produkt rozpadu rádioaktívny, vzniká rozpadový rad.

Rozpadový rad je postupnosť rádioaktívnych rozpadov nuklidov. Rad končí stabilným nuklidom až po niekoľkých následných rozpadoch. Rádioaktívne látky umelého pôvodu sa do ovzdušia dostávajú pri využívaní jadrovej energie predovšetkým ako produkty skúšok jadrových zbraní v atmosfére alebo v prípade havárie jadrovo energetického zariadenia. Podľa doby polpremeny rádioaktivitu rozdeľujeme na krátkodobú rádioaktivitu (doby polpremeny sú rádovo od zlomkov sekundy po dni) a dlhodobú rádioaktivitu (doby polpremeny sú rádovo v mesiacoch a rokoch). Za prirodzenú rádioaktivitu sa mnohokrát pokladá len jej krátkodobá zložka, ktorú v prízemnej vrstve atmosféry v najväčšej miere zastupujú izotopy radónu a ich rozpadové produkty (www.inis.iaea.org, a, b).

Monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí sa delí na dve základné časti:

  • normálna radiačná situácia – vykonáva sa pravidelný monitoring pomocou monitorovacej siete,
  • núdzová situácia – vykonáva sa v núdzovej situácií pri úniku radiačnej zložky do ovzdušia (96/2018 Z. z.).

Slovenský hydrometeorologický ústav v rámci Čiastkového monitorovacieho systému Rádioaktivity životného prostredia prevádzkuje dve monitorovacie siete:

  • meranie príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší - jedná sa o veličinu, ktorá sa v súčasnosti meria v sieti včasného varovania pred žiarením. Je definovaná ako súčin absorbovanej dávky, akostného faktora a ďalších modifikujúcich faktorov pre vyhodnotenie účinkov ožiarenia u exponovaných osôb tak, že sú uvažované rôzne charakteristiky expozície. Jednotkou dávkového ekvivalentu je sievert (Sv), v sieti sa meria ukazovateľ v nSv/h.

  • aerosóly - plyny s rozptýlenými nepatrnými časticami radiačnej hmoty, ktoré sa prakticky neusadzujú. Sieť meracích miest kontaminácie ovzdušia aerosólmi je pomerne menšia ako pre meranie príkonu. Meranou veličinou je objemová aktivita jednotlivých rádionuklidov stanovených na základe gamaspektrometrickej analýzy v Bq/m3. Sledované rádionuklidy sú: Cs137, Be7.

 Online prístupné radiačné dáta sú možné aktuálne sledovať pomocou troch stránok:

6. Čiastkový informačný systém Ovzdušie

Čiastkový informačný systém Ovzdušie realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

Delenie monitoringu ovzdušia

  • emisný monitoring
  • NEIS (Národný Emisný Informačný Systém) - inventarizácia emisií stredných a veľkých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia SR,
  • ISSP (Informačný Systém o emisiách Skleníkových Plynov) v Slovenskej republike určený pre odbornú verejnosť. Obsahuje údaje o antropogénnych emisiách skleníkových plynov za sledované obdobie od roku 1990 v členení podľa sektorov ľudských činností (energetika, priemysel, poľnohospodárstvo, lesy a využívanie krajiny, odpady). V systéme sa nachádzajú údaje o emisiách skleníkových plynov, o projekciách týchto emisií až do roku 2025 a o národných metodikách pre bilanciu emisií. Údaje je možné vyhľadávať podľa kritérií a následne prezerať v textovej, prípadne v grafickej podobe použitím časových radov. Informačná databáza obsahuje posledné oficiálne validované a v rámci plnenia medzinárodných záväzkov poskytnuté údaje, ktoré budú minimálne raz ročne dopĺňané a aktualizované,
  • CORINAIR - Programy inventarizácie emisií na národnej úrovni, v rámci programu CORINAIR Európskej Agentúry Životného Prostredia (EEA) a jej zložky Europan Topic Centre on Air and Climate Change (ETC-ACC) boli vyvinuté programové moduly pre podporu spracovania každoročných inventarizácií emisií do ovzdušia.
  • imisný monitoring
Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. Hraničná vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi 1 000 m. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac-menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v celej hraničnej vrstve a úroveň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách.

V roku 1979 bol v Ženeve podpísaný Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia, prechádzajúcom hranice štátov (ďalej Dohovor), ku ktorému bolo prijatých 8 protokolov: o dlhodobom financovaní Kooperatívneho programu pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečisťovania v Európe (EMEP – Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-range Transmisssion of Air Pollutants in Europe) (Ženeva, 1984), o znižovaní emisií síry (Helsinky, 1985), o znižovaní emisií oxidov dusíka (Sofia, 1988), o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín (Ženeva, 1991), o ďalšom znižovaní emisií síry (Oslo, 1994), o ťažkých kovoch (Aarhus, 1998), o perzistentných organických látkach (Aarhus, 1998) a o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (Gothenburg, 1999). Záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval redukciu európskych emisií SO2 o 30 % do konca roku 1993 v porovnaní s rokom 1980. Slovenská republika tento záväzok z Protokolu splnila. Redukcia európskych emisií sa už pozitívne prejavila poklesom kyslosti zrážkových vôd na území Slovenska. V súlade s druhým Protokolom o síre sa európske emisie oxidu siričitého mali znížiť do roku 2000 o 60 %, do roku 2005 o 65 % a do roku 2010 o 72 %, v porovnaní s rokom 1980. V súlade s posledným protokolom o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu sa mali v SR zredukovať emisie oxidu siričitého do roku 2010 o 80 % v porovnaní s rokom 1980, oxidov dusíka o 42 %, amoniaku o 37 % a prchavých organických zlúčenín o 6 % pri porovnaní s rokom 1990. V súčasnosti podliehajú revízii tri posledné protokoly CLRTAP. Ako dodatok k Protokolu o POP sa má revidovať a hodnotiť sedem substancií pre nový alebo revidovaný protokol. Pri Protokole o ťažkých kovoch priorita zostáva na tri hlavné kovy - kadmium, olovo a ortuť. Revízia Gothenburgského protokolu (1999) o znížení acifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu prebieha a tuhé častice (PM) môžu byť adresované prostredníctvom Protokolu o ťažkých kovoch alebo v revidovanom Gotheburgskom protokole. 

EMEP je v zmysle Dohovoru záväzný pre všetky európske štáty. Jeho cieľom je monitorovať, modelovať a hodnotiť diaľkový prenos znečisťujúcich látok v Európe a vypracovávať podklady pre stratégiu znižovania európskych emisií. Európska monitorovacia sieť EMEP má viac než 100 regionálnych staníc a 4 slovenské EMEP stanice Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO) sú jej súčasťou. Merací program staníc EMEP sa postupne rozširuje. Merania zlúčenín síry a analýzy zrážok postupne dopĺňali oxidy dusíka, dusičnany, amónne ióny v ovzduší, tuhé častice, ozón a v roku 1994 sa začali v spolupráci s medzinárodným Chemickým koordinačným centrom EMEP - Nórskym ústavom pre atmosférický výskum.

Na území SR sú v prevádzke 4 EMEP stanice NMSKO na monitorovanie regionálneho znečistenia ovzdušia a chemického zloženia zrážkových vôd. Stanica Bratislava-Koliba má rovnaký merací program v zrážkach a slúži na porovnanie k regionálnym staniciam.

Charakteristika staníc

Chopok

Meteorologické observatórium SHMÚ na hrebeni Nízkych Tatier, v nadmorskej výške 2008 m n. m., z. d. 19°35'32", z. š. 48°56'38". Merania sa začali realizovať v roku 1977. Od roku 1978 je sú časťou siete EMEP a siete GAW/BAPMoN/WMO.

Stará Lesná

V areáli Astronomického ústavu SAV na juhovýchodnom okraji TANAP-u, 2 km severne od dediny, v nadmorskej výške 808 m, z. d. 20°17'28", z. š. 49°09'10". Je v prevádzke od roku 1988. Od roku 1992 je súčasťou siete EMEP.

Starina

V areáli vodnej nádrže Starina, v nadmorskej výške 345 m, z. d. 22°15'35", z. š. 49°02'32". V blízkosti stanice sa nachádza iba budova Povodia Bodrogu a Hornádu. Stanica bola uvedená do činnosti v roku 1994. Od roku 1994 je aj sú časťou siete EMEP.

Topoľníky

Čerpacia stanica Aszód na Malom Dunaji, 7 km juhovýchodne od dediny Topoľníky, v rovinatom teréne Podunajskej nížiny, v nadmorskej výške 113 m, z. d. 17°51'38", z. š. 47°57'36". V blízkosti sa nachádzajú len rodinné domy zamestnancov čerpacej stanice. Merania sa uskutočňujú od roku 1983. Od roku 2000 je súčasťou siete EMEP.

Lokálne znečistenie ovzdušia

Hodnotenie kvality ovzdušia vyplýva zo zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov. Kritériá kvality ovzdušia (limitné a cieľové hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Základným podkladom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia.

Na monitorovanie lokálneho znečistenia ovzdušia bolo do roku 2015 na území SR rozmiestnených 38 automatických staníc, z ktorých väčšina monitorovala základné znečisťujúce látky (SO2, NO2, NOx, PM10, PM2,5). Vykonávali sa automatické merania benzénu (C6H6) na 11 staniciach. Súbežne sa na piatich mestských staniciach vykonávali odbery PM10 na analýzu ťažkých kovov (Pb, As, Ni, Cd). Na 32 mestských (prímestských) a 3 vidieckych staniciach sa merali častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm (PM10). Benzo(a)pyrén (BaP) sa meral na 6 monitorovacích staniciach.

7. Čiastkový informačný systém Meteorológia a klimatológia

Cieľom čiastkového informačného systému Meteorológia a klimatológia je získavanie meteorologických a klimatologických údajov o priebehu počasia, stave a vývoji klimatického systému pre:

  • poskytovanie meteorologických informácií a predpovedí a výstrah, klimatologických služieb a informácií pre rôzne oblasti,
  • poskytovanie údajov pre detekciu a sledovanie kolísania a zmien klímy, pre odhad a redukciu dopadov zmien klímy,
  • kvalifikované opatrenia na redukciu prípadných nepriaznivých dôsledkov zmien klímy poskytovanie údajov pre skúmanie a poznanie procesov v klimatickom systéme, pre klimatologické predpovede a modelovanie

Monitorovací systém tvoria nasledujúce subsystémy:

1. sieť pozemných synoptických staníc
2. sieť meteorologických radarov
3. meteorologické družicové merania
4. sieť staníc s klimatologickým programom pozorovania
5. sieť zrážkomerných staníc
6. sieť staníc na meranie slnečnej radiácie vrátane merania celkového ozónu
7. sieť fenologických staníc
8. sieť na meranie pôdnej teploty a pôdnej vlhkosti
9. sieť pre merania v prízemnej vrstve atmosféry
10. rádiosondážne merania

Neoddeliteľnou súčasťou monitorovacieho systému sú telekomunikačné siete, informačné systémy a databázové systémy, ktoré spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

8. Čiastkový informačný systém Lesy

Zdrojom informácií o lesoch je informačný systém lesného hospodárstva (IS LH), ktorý je prevádzkovaný na základe zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a jeho správcom je Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene. NLC na základe uvedeného zákona zabezpečuje aj tvorbu a správu  tematického štátneho mapového diela s tematickým obsahom lesného hospodárstva.

Jeho základnými zdrojmi sú:

  • programy starostlivosti o lesy: údaje opisu porastov, plánu hospodárskych opatrení, komplexného zisťovania stavu lesov – rámcového a cieľového zastúpenia drevín, plochovej tabuľky – údaje katastra nehnuteľností a druhu vlastníctva a obhospodarovania lesov, lesnícke mapy,
  • lesná hospodárska evidencia: údaje o vykonaných hospodárskych opatreniach v porastoch (ťažba, zalesňovanie, pestovné opatrenia a výchova),
  • evidencia lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov – evidenciu vedie orgán štátnej správy lesného hospodárstva,
  • registre vedené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – register obhospodarovateľov, odborných lesných hospodárov, lesnej stráže, ciach, register oprávnených s LRM,
  • štatistické zisťovania v oblasti lesného hospodárstva, poľovníctva a prvotného spracovania dreva.
Údaje sú spracované a prezentované v Informačnej banke údajov o lesnom hospodárstve, drevospracujúcom priemysle, poľovníctve. Časť mapových výstupov je možné nájsť na mapových serveroch http://lvu.nlcsk.org/lvu/ alebo Mapový server NLC.
Vrámci informačného systému je možné získať údaje o lesoch (napr. o výmere lesných pozemkov, o drevinovom zložení, štruktúre porastov, zásobách dreva, prírastku,o zalesnenej ploche, o holinách, o vykonaných pestovných činnostiach, o uskutočnených opatreniach proti škodlivým činiteľom a pod.), údaje z lesníckeho trhového informačného systému a údaje spojené s poľovníctvom.

9. Čiastkový informačný systém Biota

V súčasnosti je čiastkový informačný systém Biota spravovaný Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Tento informačný systém bol premenovaný a aktuálne je vedený pod názvom Komplexný informačný a monitorovací systém (Mapový portál: http://webgis.biomonitoring.sk/).

Systém obsahuje údaje:

  • zoologické záznamy,
  • botanické záznamy,
  • biotopové záznamy.
Návštevník sa dozvie údaje súhrné a detailné informácie o stave zoologických a botanických druhov a stave biotopov, informácie o zázname a výskyte zoologických a botanických druhov, vrátane invazívnych. Ďalej na stránkach systému nájde atlas živočíchov, rastlín a biotopov, informácie o chránených územiach na Slovensku - Európskych, medzinárodných a národných.

10. Čiastkový informačný systém odpadového hospodárstva

Oblasť evidencie a ohlasovania odpadov upravujú v súčasnosti dve vyhlášky MŽP SR:

  • vyhláška č. 366/2015 o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti a
  • vyhláška č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

Až do roku 2019 Slovenská republika nemala pre oblasť odpadového hospodárstva jednotný elektronický systém odpadového hospodárstva. Ohlasovacie povinnosti si povinné subjekty plnili v písomnej forme. Novovybudovaný Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH) zjednocuje a nahrádza niektoré existujúce informačné systémy v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), je nástrojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale slúži aj k plneniu úloh a povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodných záväzkov SR v tejto oblasti. ISOH slúži aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v Programe odpadového hospodárstva SR a poskytuje základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH je zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zneškodnenie. Sústreďuje potrebnú evidenciu a relevantné hlásenia, zhromažďuje údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi.

Vychádza z platnej legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva, ktorej základ tvorí zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konkrétne § 103 tohto zákona obsahuje ustanovenia týkajúce sa zriadenia informačného systému odpadového hospodárstva, prevádzkovateľa systému, údajov, ktoré sa vedú  v informačnom systéme, základných registrov, ktoré sú súčasťou informačného systému a povinných osôb, ktoré majú povinnosť ohlasovať údaje do informačného systému vrátane orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy.

Pripravovaný zákon o informačnom systéme odpadového hospodárstva upraví ustanovenia týkajúce sa:

  • informačného systému odpadového hospodárstva,
  • registrov ISOH,
  • rozsahu údajov vedených v ISOH,
  • podmienok poskytovania a sprístupňovania údajov z a do ISOH,
  • pôsobnosti orgánov verejnej moci pri vedení a používaní ISOH a
  • zodpovednosti za porušovanie povinností na úseku ISOH.

Portál ISOH (https://www.isoh.gov.sk/uvod.html), ktorého prevádzkovateľom a správcom je MŽP SR, pomáha sprehľadniť, zefektívniť a zjednotiť tok informácií o odpade, a tak racionálnejšie rozhodovať v oblasti procesov odpadového hospodárstva.

Výhody ISOH

  • Komplexná online evidencia (register) všetkých subjektov, ktoré prichádzajú do kontaktu s odpadmi (pôvodcovia odpadov, držitelia, spracovatelia, zberné dvory), ktorá bude obsahovať široké informácie pre verejnosť o kapacitách na spracovanie odpadov, možnosti odovzdávania jednotlivých druhov odpadov, povolenia vydané orgánmi štátnej správy a pod.

  • Zásadné urýchlenie spracovania údajov o materiálovom toku odpadov a skvalitnenie zberaných údajov pre účely medzinárodného reportingu ako aj plánovania odpadového hospodárstva.
  • Zjednodušenie nahlasovania údajov (výlučne elektronicky) pre všetky subjekty nakladajúce s odpadom, ktoré musia momentálne nahlasovať údaje „papierovou“ formou, čo podnikateľské prostredie značne zaťažuje. Nový systém má byť len o zodpovednosti za odovzdanie odpadu, pričom žiadateľ si v systéme bude môcť online overiť, či odpad odovzdáva osobe oprávnenej. Odstránenie papierových hlásení bude mať prínos aj pre životné prostredie.

  • Online systém umožní menším subjektom evidovať odpad on-line bez potreby vlastného informačného systému, pričom tieto údaje bude mať neustále k dispozícii, čo mu umožní v prípade potreby prezerať a porovnávať údaje o vzniku odpadu z minulosti. Systém bude pri evidovaní odpadov priebežne vyhodnocovať, či sa nejedná napr. o chybné množstvo, chybný spôsob nakladania a pod.

  • Zlepšenie prehľadu informácií zadaných z registra výrobcov vo vzťahu k plneniu si povinností o recyklácii (prepojenie registra výrobcov a evidencie nakladania s odpadmi) – zabezpečí sa, aby systém sledoval limity a kapacity recyklačných spoločností a vykazovanie voči OZV.

11. Použitá literatúra

LIŠČÁK, P. a kol.: Čiastkový monitorovací systém [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013. Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/monitoring.

www.shmu.sk/sk/popups/zoom.php?file=/Image/Radioaktivita/siet_mer_miest.jpg

https://inis.iaea.org/collection/NCLCollectionStore/_Public/39/050/39050636.pdf

https://inis.iaea.org/collection/NCLCollectionStore/_Public/41/122/41122247.pdf

Vyhláška 96/2018 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, z 19. marca 2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o činnosti radiačnej monitorovacej siete