Základné informácie

1. Monitoring životného prostredia

Monitoring životného prostredia predstavuje systematické sledovanie vybraných charakteristík životného prostredia (napr. ovzdušie, voda, pôda, hluk alebo rádioaktivita prostredia) a zaznamenávania ich zmeny. Tieto zmeny môžu vplývať na stav životného prostredia, zdravie obyvateľstva, ale často sa sledujú aj kvôli varovaniu pred nebezpečnými a život ohrozujúcimi udalosťami.

V ochrane prírody a ekológii sa termín monitoring používa obyčajne v zmysle sledovania zmien v rozšírení a početnosti druhov či iných taxónov, niektorých typov spoločenstiev a biotopov.

Monitoring životného prostredia prebieha na troch úrovniach:

• celoplošný monitoring,
• regionálny monitoring,
• lokálny, resp. účelový monitoring.

Celoplošný monitoring životného prostredia SR je založený na relatívne stabilnom monitorovacom systéme, pokrývajúcom územie SR ako celok. Koordinačno-metodickú funkciu celoplošného monitoringu zabezpečuje MŽP SR, predovšetkým prostredníctvom Koordinačnej rady monitoringu životného prostredia, ktorú tvoria odborní a riadiaci pracovníci z oblasti životného prostredia, zastupujúci jednotlivé rezorty vo funkcii garantov čiastkových monitorovacích systémov. Je rozhodujúcim monitorovacím systémom životného prostredia a je členený podľa sledovanej zložky životného prostredia do čiastkových monitorovacích systémov.

Regionálny monitoring je trvalý alebo časovo obmedzený, priestorovo ohraničený monitorovací systém, zameraný na konkrétny región. Podrobnejšie sleduje hlavne vybrané, pre konkrétny región významné charakteristiky prostredia, ľudské aktivity a ich dopady na jednotlivé zložky prostredia. Garantom Regionálneho monitoringu môže byť inštitúcia s regionálnou pôsobnosťou.

Lokálny, resp. účelový monitoring predstavuje časovo ohraničený monitoring, zameraný na sledovanie významného javu, prvku alebo dopadov ľudských aktivít na životné prostredie. Realizujú ho odborné a vedecko-výskumné pracoviská, ale tiež výrobné organizácie v rámci svojich povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona.

Pokiaľ hovoríme o monitoringu životného prostredia, tak máme na mysli nasledujúce činnosti:

• kontinuálne opakované priame meranie ukazovateľov v prostredí na zhodnotenie miery rizika a možného poškodenia živých organizmov,
• vzorkovanie životného prostredia, resp. zbieranie vzoriek jeho zložiek – vzduchu, vody, pôdy, vegetácie, živočíchov alebo znečisťujúcich látok (kontaminácie),
• porovnávanie meraných hodnôt s referenčnými vzorkami pre zistenie zmien v životnom prostredí, ktoré sa v ňom vyskytli,
• používanie nástrojov, systémov alebo špeciálnych techník na meranie kvapalných, plynných a/alebo vzduchom sa šíriacich znečisťujúcich látok (polutantov),
• systematické a dlhodobé sledovanie, meranie a prepočítavanie podmienok prostredia alebo populácií a druhov, ktoré sú nevyhnutné pre hodnotenie podmienok prostredia, rozvoj environmentálnej politiky a plánovanie opatrení ochrany životného prostredia, ako aj na kontrolu ich efektivity,
• analýzy a vysvetľovania zmien v ekosystémoch (napr. na základe odobraných a vyhodnotených vzoriek zložiek ŽP) a pod.

Na základe výsledkov monitoringu je možné vytvárať prognózy, návrhy opatrení na zlepšenie stavu životného prostredia, skvalitniť činnosť v krajine a následne overovať výpovedné schopnosti prognóz. Pričom monitoring má zabezpečiť objektívne informácie pre tieto činnosti.