2. Mapovanie reliéfu dna vodnej nádrže

Poznanie priebehu reliéfu dna vodnej nádrže umožňuje spracovanie viacerých výstupov pre potreby vodohospodárstva. Jednak je možné použiť digitálny model reliéfu (DMR) pre popis morfológie, ako aj určiť hĺbky vody, resp. parametre batygrafickej krivky (batygrafická krivka vyjadruje priebeh objemu vody a veľkosti plochy hladiny v závislosti od aktuálnej úrovne hladiny vody v nádrži), prípadne vytvoriť profily nádrže.

Pri tvorbe DMR z meraných údajov (bodov) môžu byť, vo všeobecnosti, použité zdrojové údaje rôznych typov týkajúce sa ich rozmiestnenia. Jednotlivé body DMR, ktoré sa nachádzajú na dne vodnej nádrže, sú definované súradnicami x a y v rôznom usporiadaní.

Zber týchto údajov je možné vykonať viacerými spôsobmi, ako napríklad:

  • geodetické zameranie vypustenej nádrže,
  • geodetické zameranie nádrže, v ktorej sa nachádza malá hĺbka vody,
  • zameranie profilov princípom nivelácie v presne stanovenom profile (napr. natiahnutie lana a využitie člna na vykonanie nivelácie),
  • zameranie bezkontaktným systémom s využitím sonaru a geodetického merania polohy (totálna stanica, GNSS prijímač) (Holubová, 1998).

Pri meraní s využitím sonaru sa používajú tri základné konštrukčné typy sonarov:

  • jednolúčový (singlebeam) sonar,
  • viaclúčový (multibeam) sonar,
  • sub-bottom profiler sonar - sonar snímkujúci priebeh, resp. vrstvy sedimentov, nielen hĺbku.

Pri meraní single-beam sonarom sa pre určenie polohy a výšky plavidla využíva systém GNSS alebo totálna stanica. Pre určenie hĺbky sa používa jednolúčový sonar, ktorý meria vzdialenosť medzi sonarovou sondou, umiestnenou spravidla v blízkosti hladiny, a dnom nádrže pod sondou. Na meranie sa využíva princíp určenia vzdialenosti ako podielu rýchlosti šírenia zvuku vo vode a veľkosti časového intervalu medzi odvysielaním a prijatím akustického signálu a vedomosti, že za daný čas signál prekoná vzdialenosť sonar-dno dvakrát: (1) najprv prekoná signál túto vzdialenosť od sonaru po dno, kde sa (2) odrazí a vracia sa späť po rovnako dlhej trase. Preto možno vzdialenosť vypočítať ako \( s = \frac{\frac{v}{t}}{2} \). Nadmorská výška sa následne určí výpočtom na základe geometrického vzťahu medzi určením nadmorskej výšky plavidla, vzdialenosti umiestnenia sonaru od bodu, ku ktorému je určená nadmorská výška plavidla a meranej vzdialenosti sonaru od dna nádrže (obr. 1).

Určenie nadmorskej výšky dna vodnej nádrže
Obr. 1 Určenie nadmorskej výšky dna vodnej nádrže

Zdno = ZGNSS + Hsonar - Dsonar


kde: Zdno – nadmorská výška dna [m n. m.]; ZGNSS – nadmorská výška meraná pomocou GNSS [m n. m.]; Hsonar – výška sonaru nad hrotom výtyčky GNSS prijímača [m]; Dsonar – hĺbka meraná sonarom [m].

Pri multibeam systéme sonar využíva meranie viacerými lúčmi naraz, pričom zaznamenáva vzdialenosti nie jedného bodu, ale viacerých bodov, čím vzniká pomerne široký pás, na ktorom sú zmerané výšky jednotlivých bodov na dne (obr. 2).

multibeam
Obr. 2 Zameranie pomocou multibeam sonara (https://www.simrad.com/me70)



Pri sub-bottom profiler sonare sa využíva Dopplerov jav a skutočnosť, že sediment, resp. podložie rôzneho zloženia či štruktúry (napr. jemný organický sediment, štrkové nánosy, piesčité podložie, pevné skalnaté podložie a pod.) pohlcujú časť signálu, resp. ho odrážajú deformovaný. Pri kombinácii záznamu sub-bottom profileru a vyhodnotením odobraných fyzických vzoriek (angl. core samples) sedimentu a podložia môžeme vytvoriť priebeh a hrúbku jednotlivých vrstiev profilu dna vodnej nádrže (obr.3).