Vplyv skleníkových plynov na životné prostredie
2. Úloha vegetácie na globálnom kolobehu uhlíka
3. Reakcia rastlín na zvyšujúcu sa koncentráciu uhlíka
2. Úloha vegetácie na globálnom kolobehu uhlíka
Kolobeh uhlíka má nesmierny efekt na fungovanie a udržiavanie takého stavu planéty, ktorý je priaznivý pre život na Zemi v dnešnej forme, a teda aj pre blahobyt človeka. Kolobeh uhlíka hrá kľúčovú úlohu pri regulácii klímy Zeme tým, že určuje koncentráciu oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére. Spolu s inými plynmi, CO2 prispieva k zosilňovaniu skleníkového efektu, ktorý spôsobuje, že časť tepla vzniknutého pôsobením slnečného žiarenia na zemský povrch je zachytená v atmosfére. Skleníkový efekt je sám o sebe prírodný jav a bez neho by Zem bola ďaleko chladnejšia. Nadmerné hromadenie skleníkových plynov v atmosfére môže spôsobiť ohrievanie planéty.
Suchozemské ekosystémy obsahujú uhlík v telách rastlín, v živočíchoch, v pôdach a mikroorganizmoch. Najviac uhlíka obsahujú rastliny a pôdy, zatiaľ čo ostatné zásobníky (organizmy) môžeme pri globálnom pohľade zanedbať. Na rozdiel od zemskej kôry, sa uhlík vyskytuje v suchozemských ekosystémoch väčšinou v organickej forme. V tomto kontexte slovo „organický“ označuje látky vyprodukované živými organizmy. Výmena uhlíka medzi rastlinami a atmosférou prebieha relatívne rýchlo prostredníctvom fotosyntézy a dýchaním. Dokopy je vo všetkých rastlinách na Zemi uložených približne 560 Pg (1 Petagram = 1015 g) uhlíku, pričom najväčšie množstvo je v stromoch. Kmene stromov majú zo všetkých možných rastlinných pletív najväčšiu schopnosť ukladať veľké množstvo uhlíka, pretože drevo má vysokú hustotu a stromy dosahujú značných rozmerov.
V lese prebieha jedna z rozhodujúcich fáz kolobehu uhlíka. Lesy si s atmosférou vymenia obrovské množstvá CO2 a iných plynov a zároveň v stromoch a pôde v rôznej forme viažu (uskladňujú) uhlík. Uhlík viazaný v rastlinách, resp. pôde sa nazýva „sekvestrovaný uhlík.” Uhlík, ktorý sa navráti do atmosféry po tom, čo bol stromami a inými organizmami využitý ako zdroj energie na rast, sa nazýva „predýchaný uhlík.” Väčšina CO2 nad lesmi je pri fotosyntéze pohlcovaná stromami a slúži ako stavebný kameň a zdroj energie pri raste stromov.