1. Úvod do problematiky

Pôda tvorí vrchnú časť pedosféry, zvyšok je tvorený úlomkami hornín a minerálov, ktoré sú výsledkom zvetrávania. Pôda je systém, v ktorom prebiehajú biologické, chemické a fyzikálno-chemické procesy. Bezchybným fungovaním tohto systému je pôda schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie. V prírode pôda predstavuje hlavnú súčasť prostredia pre mnohé organizmy, najmä však pre vyššie rastliny, ktorým poskytuje potrebné živiny a priestor (Holéczyová et al., 2011).

Zmeny vlastností pôd v negatívnom i pozitívnom zmysle, ako aj znečisťovanie pôd súvisiace s aktivitami človeka sa prehĺbili s rozvojom priemyslu, intenzívneho spaľovania fosílnych palív, ako aj s rozvojom poľnohospodárstva používajúceho agrochemikálie a mechanizáciu obrábania pôd. Dochádza tým k poškodeniu najcitlivejších biologických zložiek krajiny, zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva a v rôznej miere postihuje aj pôdy. Zmeny v pôdnych vlastnostiach prebiehajú spravidla pomalšie, majú však trvalejší charakter a veľmi ťažko sa naprávajú (Soják et al., 2002).

Hlavné funkcie pôdy sú:

  • produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi - zdroj výživy ľudstva,
  • filtrácia, neutralizácia (pufrácia) a premena látok v prírode ako súčasť funkčných a regulačných mechanizmov prírody - zásobáreň pitnej vody,
  • udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode - biodiverzita druhov, deštruktor zložitých organických látok,
  • priestorová základňa pre ekonomické aktivity človeka a sociálne istoty obyvateľstva,
  • zásoba a zdroj surovín - voda, íl, piesok, horniny, minerály - zdroj nerastného bohatstva,
  • kultúrne dedičstvo štátov a Zeme vrátane ukrytých paleontologických a archeologických artefaktov (Odporúčanie Rady Európy R(92)8 o ochrane pôdy, 1992).