1. Úvod do problematiky

Vodné organizmy sú neustále v kontakte s vlastnosťami vody, jej fyzikálnymi vlastnosťami alebo znečistením a obsahom nevhodných látok. Sú dosť citlivé na zmeny prostredia a ich druhové zloženie sa mení, ak nastane zmena v chemickom zložení vody. Citlivo reagujú na prítomnosť sapróbnych látok, t.j. organických látok ktoré sú rozložiteľné pomocou mikroorganizmov. Množstvo organických látok nám určuje stupeň znečistenia vody vyjadrené vo forme biochemickej spotreby kyslíka na ich rozklad – BSK5. Následne množstvo organizmov a ich druhové zastúpenie dávajú obraz o stave znečistenia vody a súčasne i stupeň samočistenia. Mnohé organizmy sú vo svojom metabolizme odkázané na látky, vznikajúce ako medziprodukty pri bakteriálnych procesoch rozkladu organických látok vo vode (riasy, sinice).

Hodnotenie kvality vody predstavuje postup pri vyhodnocovaní výsledkov kontroly akosti vody prevádzajúci získané údaje o akosti vody na určité číselné charakteristiky a tie potom na slovné vyjadrenie stavu kvality vody (Hyánek et al., 1991).

Voda je človekom využívaná na najrôznejšie účely. Následkom jej použitia sa zmenia jej vlastnosti, spravidla dochádza k väčšiemu alebo menšiemu znečisteniu. Čistá voda umožňuje zachovanie prirodzených spoločenstiev v tečúcich aj stojatých vodách. Po prekročení určitého stupňa znečistenia dochádza k postupnej zmene zastúpenia pôvodných organizmov a k zmene toku energie a kolobehu živín pre vodné rastlinstvo.

Štruktúra spoločenstva jednotlivých úsekov tokov je závislá na zdrojoch energie a forme látok, ktoré sa do systému dostávajú. Napríklad v pramenných úsekoch tokov sa do nich dostáva veľké množstvo alochtónnej organickej hmoty vo forme lístia opadaného z pobrežnej vegetácie. Hrubá mŕtva organická hmota sa postupne rozkladá na jednoduchšie zložky, ktoré sa zapájajú do ďalších častí kolobehu látok, pričom sú transportované dolu prúdom. Časť vstupných látok sa ukladá ako zásoby (napr. sedimenty), časť sa realizuje v živej biomase organizmov a ich odpadných produktoch. Ekologické pomery spodnejších úsekov tokov sú závislé na procesoch prebiehajúcich v horných úsekoch.