Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

Miera znečistenia okolitého ovzdušia – imisná situácia - je objektívne určená monitorovaním koncentrácií znečisťujúcich látok. Monitorovanie imisií sa vykonáva imisným monitoringom. Kvalita ovzdušia sa potom hodnotí porovnaním pozorovaných koncentrácií s imisnými limitmi alebo prípustnými mierami prekročenia miery znečistenia ovzdušia ako úrovne, ktoré by sa podľa právnych predpisov o ochrane ovzdušia nemali prekročiť. Problematika monitoringu imisií, pokrýva veľmi rozsiahlu oblasť od vlastných princípov a metodík imisných meraní cez otázky zásad rozmiestňovanie monitorovacích staníc a výstavby sietí až k problematike postupu zberu, archivácie a hodnotenia nameraných údajov vrátane zabezpečenia kvality nameraných dát.

Hlavné ciele monitorovania imisií, ako sú formulované napríklad v dokumente WHO (WHO, 2000), možno zhrnúť takto:

• stanovenie expozície obyvateľstva nadmerným koncentráciám znečisťujúcich látok a posúdenie vplyvu na zdravie obyvateľstva,
• poskytnutie základných informácií o súčasnom stave znečistenia ovzdušia pre verejnosť,
• stanovenie expozície prirodzených ekosystémov nadmerným koncentráciám znečisťujúcich látok,
• poskytnutie podkladov pre krátkodobé opatrenia v situáciách so zvýšenou úrovňou znečistenia ovzdušia,
• poskytnutie objektívnych podkladov pre riadenie kvality ovzdušia, dopravu a územné plánovanie,
• identifikácia zdrojov znečistenia ovzdušia a hodnotenie vplyvov bodových alebo plošných zdrojov,
• stanovenie trendu na identifikáciu budúcich problémov alebo vývoja v súvislosti s riadením a kontrolou cieľov,
• poskytnutie podkladov pre štúdium cezhraničného prenosu (transmisie) znečisťujúcich látok,
• poskytovanie podkladov pre "kalibráciu" numerického modelu imisných polí,
• poskytnutie reprezentatívnych údajov pre medzinárodnú výmenu údajov o kvalite ovzdušia na území štátu.

Imisní monitoring musí umožniť vystihnúť územné, príp. priestorové rozloženie znečisťujúcich látok (napr. vymedziť oblasti prekročenia imisných limitov), a je teda nutne prevádzkovaný v územne rozľahlých meracích sieťach. Sledovanie časových trendov znečistenia ovzdušia, monitorovanie trendov, vyžaduje systematické vykonávanie týchto meraní. Núdzové monitorovanie, ktoré prevádzkujú štátne útvary ochrany ovzdušia, musí zahŕňať monitorovanie všetkých znečisťujúcich látok, pre ktoré sú stanovené limitné hodnoty.

Pre merania vykonávané na účely kvality ovzdušia a podobne aj na kontrolu zdrojov znečisťovania platí, že nameraná charakterizujúca veličina (napr. hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok) musí byť špecifikovaná štyrmi parametrami:

ϑ = ϑ(p,r,s,t)

kde p je miesto merania, r je doba trvania odberu, s je meraná zložka (SO₂, NO_x, ale i rýchlosť vetra a pod.), t je okamžik merania.

Účel hodnotenia znečisťovania ovzdušia

Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty, a pre prekurzory ozónu podľa ustanovených metód a technických požiadaviek alebo rovnocennými metódami.

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota.

Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva:

a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia. Spôsob hodnotenia kvality ovzdušia v aglomeráciách a v zónach preveruje ministerstvo, prípadne poverená organizácia najmenej raz za päť rokov. Ak ide o významné zmeny v činnostiach, ktoré môžu ovplyvniť koncentráciu sledovaných znečisťujúcich látok, preverenie sa uskutočňuje častejšie.

Oprávneným meraním sa zisťuje:

1) hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrený emisný limit okrem limitného emisného faktora, technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania a hodnota súvisiacej stavovej a referenčnej veličiny, ktorá sa vzťahuje priamo na emisie alebo na zloženie čisteného alebo nečisteného odpadového plynu,

2) hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrený limitný emisný faktor, s ktorého použitím sa preukazuje dodržanie určeného emisného limitu,

3) hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrený individuálny emisný faktor, hmotnostný tok alebo hmotnostná koncentrácia, s ktorých použitím sa vypočítava množstvo emisií,

4) hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrená limitná hodnota a cieľová hodnota znečistenia ovzdušia a ďalšie charakteristiky kvality ovzdušia,

5) kvalitatívne zloženie emisií alebo nečistených odpadových plynov,

6) kvalitatívne zloženie vonkajšieho ovzdušia,

7) hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania stacionárnych zdrojov, ktorá sa vzťahuje nepriamo na množstvo alebo na zloženie emisií.

Monitoring ovzdušia, ktorý sa vykonáva v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nespadá pod tieto definície. Všetky sa týkajú len stacionárnych zdrojov. Zastrešuje ich MŽP SR. Zákon o ovzduší mobilné zdroje síce definuje, ale nezaoberá sa možnosťou ich monitorovania, hodnotenia znečistenia ovzdušia mobilnými zdrojmi. Vyhláška o kvalite ovzdušia rieši okrajovo indikatívne merania, ktorými sa realizuje monitoring v okolí pozemných komunikácií.

Na vypracovanie a implementáciu účinnej stratégie riadenia kvality ovzdušia je nevyhnutné mať spoľahlivé informácie o úrovni znečistenia ovzdušia. Tieto informácie sa získavajú aj monitorovaním.

Monitoring poskytuje informácie potrebné na účinné rozhodovanie a riešenie problémov. Monitoring jednotlivých zložiek životného prostredia slúži na zisťovanie vplyvu ľudských činností na životné prostredie s cieľom chrániť životné prostredie a zvýšiť jeho kvalitu. Informácie získané monitorovaním sú významné pre vzdelávanie a zvýšenie ekologického povedomia verejnosti a jej záujmu o problémy a otázky životného prostredia.