1. Imisie

Imisie sú súhrn látok (energií) unikajúcich alebo vypúšťaných do prostredia, prípadne jeho zložiek pôsobiacich na tieto zložky (obvykle známe ako „znečistenie“). Imisie sú fyzikálne v čase a priestore veľmi premenlivé. Môže ísť o látky tuhé, kvapalné alebo plynné, pričom v atmosfére ide o formu aerosólu, takže tuhé alebo kvapalné jemné častice sú rozptýlené do ovzdušia. Imisie sa vyjadrujú v zásade dvojakou formou:

  • ako koncentrácia (podiel v priestorovej jednotke ovzdušia),
  • ako spad (na jednotku plochy).

Peřina (1984) takisto skonštatoval, že koncentrácia nie je ekofyziologicky úplne vyhovujúcim kritériom, pretože napr. poškodenie rastliny nie je funkciou iba koncentrácie, ale i imisného toku, totiž prúdu vzduchu danej koncentrácie. Pri spade sa rozoznávajú dve základné formy, a to suchý a mokrý spad.

Suchý spad je daný jednak sedimentáciou (častice pomerne väčších rozmerov) a jednak absorpciou plynov pôdou, vegetáciou, vodnými telesami atď.

Mokrý spad je množstvo látok, ktoré sa dostane na povrch (napr. pôdy, vegetácie atď.) so zrážkami. Pritom ide o dva základné pochody:

  • podoblačné vymývanie,
  • kondenzáciu v oblakoch.

Imisie sú charakterizované množstvom a pôsobením znečisťujúcich látok na prostredie a sú vlastne dôsledkom ich emisie do ovzdušia. Je to koncentrácia škodliviny v ovzduší (napr. v µg . m-3 alebo v mg . m-3) v mieste jej pôsobenia na receptor (človek, rastlina, materiál).

Podľa skupenstva môžu byť imisie:

  • plynné – exhaláty, napr. SO2, CO, CO2, H2S, NOx a mnoho ďalších,
  • kvapalné – napr. H2SO4 a ďalšie,
  • pevné – polietavý prach, resp. popolček, azbestové vlákna, peľ a ďalšie.