Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

Stanovenie niektorých ukazovateľov, resp. zložiek vody, je potrebné vykonať priamo pri odbere v teréne, aby sa vylúčili chyby vznikajúce odberom a dopravou vzoriek do analytického laboratória.

Hneď pri odbere sa obvykle určuje pach (niekedy aj chuť), teplota vody, pH, redox potenciál, neutralizačná kapacita, elektrolytická konduktivita, príp. CO₂, O₂, H₂S a ďalšie rozpustené plyny. Tieto vlastnosti a zložky sa niekedy stanovia dvakrát - na mieste odberu a v laboratóriu z konzervovaných vzoriek, aby bolo možné postihnúť mieru ich zmien spôsobených dopravou a skladovaním.

Zavádzanie ionovoselektívnych a membránových elektród rozšírilo škálu stanovenia ďalších zložiek v teréne s vyhovujúcou presnosťou. Podobne na stanovenie rozpustených plynov možno použiť prenosné plynové chromatografy. Niekedy v teréne sa realizujú špeciálne merania rádiometrické a mikrobiologické.

Ak máme stanoviť niektorú z nestálych zložiek vody a ak stanovenie nemôžeme realizovať ihneď na mieste odberu alebo najneskôr 24 h po odbere, odobratú vzorku konzervujeme. Účelom konzervovania vzoriek vody je zachovanie stanovovaných zložiek a vlastností v takom stave, v akom nachádzali v čase odberu. Aj konzervované vzorky treba však analyzovať najneskôr tretí deň po odbere. Zmeny, ktoré prebiehajú v dôsledku biochemických procesov, možno čiastočne odstrániť alebo spomaliť ochladením vzorky na 3-4 ^oC. Prehľad predpísaných spôsobov konzervácie vzoriek sú uvedené v príslušných normách.

Konzervovanie odpadových vôd je veľmi obťažné najmä vtedy, ak sú vo vzorke nerozpustené látky, pretože konzervačný prostriedok sa môže pri analýze uplatniť rušivo. Konzervovanie odpadových vôd chemickými prostriedkami sa použije len vtedy, ak neruší iné stanovenie a keď nie je možné uskutočniť stanovenie bezprostredne po odbere.

Odobraté vzorky treba urýchlene dopraviť do laboratória pričom nemajú byť zbytočne otepľované a vystavené otrasom.