Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia husto osídlená zóna, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia

celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase

úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné

najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na jednotku plochy zemského povrchu za jednotku času

úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami s cieľom poskytovať účinnú ochranu zdravia ľudí a životného prostredia

ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť modelovanie alebo techniky objektívneho odhadu

• je z fyzikálneho hľadiska proces vysielania častíc (žiarenia) látkou, pričom najčastejšie ide o emisiu elektrónov. Podľa druhu dodanej energie sa rozlišuje medzi emisiou tepelnou (termoemisia), svetelnou, fotoelektrickou (fotoemisia), sekundárnou a autoemisiou.
• hmotnosť škodliviny, ktorá uniká zo zdroja (najčastejšie z komína) za jednotku času
  
• podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší - každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia
  

vytvorenie podmienok na iniciovanie dodatočného znižovania emisií, resp. navýšenia pod alebo nad určitý limit pre zdroje znečisťovania ovzdušia. V princípe je založené na myšlienke umožniť predaj „ušetrených“ emisií (množstva emisií, ktoré tvoria rozdiel medzi skutočnými vypustenými a individuálnou emisnou kvótou) prevádzkovateľovi, ktorý vypustil väčšie množstvo emisií než je jeho emisná kvóta. V celkovom meradle pre určitý región nedôjde ku zvýšeniu emisnej úrovne (Králiková et al., 2013).

vzťah medzi množstvom vypúšťaných emisií a veličinou charakterizujúcou množstvo produkcie alebo vstupných surovín. Hodnota emisného faktora je zvyčajne vyjadrená ako množstvo emisií, napr. v kg vztiahnuté na vhodnú vzťahovú veličinu, napr. 1 tonu vyrobenej pary pri parných kotloch (kg.t^-1). Zisťuje sa najčastejšie diskontinuálnym meraním emisií, niekedy prostredníctvom kontinuálneho monitoringu (Králiková et al., 2013).

najvyššia prístupná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo stacionárneho zdroja alebo jeho časti vyjadrená ako:

• hmotnostná alebo objemová koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch,
• hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času,
• limitný emisný faktor,
• emisný stupeň,
• stupeň odsírenia,
• tmavosť dymu.