Klasická metóda vývoja počítačových systémov sa opiera o proces označovaný ako životný cyklus vývoja systémov (system development life cycle, SDLC). Pri tomto procese sú akékoľvek práce rozdelené do etáp (fáz) znázornených na obrázku 6.1. Variantov opísaného životného cyklu je asi toľko, koľko je na svete rôznych autorov, výrobcov softvéru pre riadenie projektov a firiem, ktoré si vytvorili svoju vlastnú metodológiu. Všetky tieto varianty majú však tri základné komponenty, takže sa dá povedať, že sú „ušité z rovnakej látky“. Mohli by sme hovoriť o výhodách jedného variantu oproti iným, ale tým by sme si všetko zbytočne skomplikovali, keďže my potrebujeme skôr základný, všeobecný prehľad.   

Na obrázku 6.1 sú v ľavom stĺpci uvedené tradičné kroky životného cyklu vývoja systémov, v strede základné aktivity projektu a vpravo potom potrebné kroky, ktoré v rámci aktivít musíme uskutočniť vo vlastnej databáze.

Proces vývoja nemusí byť vždy iba jednosmerný. Často prídeme počas vývoja na to, že niektoré informácie chýbajú alebo sú neúplné, takže sa musíme vrátiť do inej etapy, a chýbajúcu prácu doriešiť. Tento spätný chod naznačujú na uvedenom obrázku čiarkované čiary so šípkami, a v podstate nám  tak pripomínajú, že prerábanie projektu je – do istej miery – normálne a v opísanej metodológii životného cyklu plne očakávateľné.

Obrázok 6.1: Klasický životný cyklus vývoja systémov.