V priebehu konštrukčnej fázy musia vývojári aplikácií naprogramovať jednotlivé programové jednotky a preskúšať ich (otestovať). Vyskúšané programové jednotky sa prenášajú do systémového testovacieho prostredia, kde prebieha zostavovanie a testovanie celého aplikačného a databázového systému od začiatku do konca. Prostredia, ktoré sa pri vývoji, testovaní a implementácii aplikačných systémov používajú najčastejšie, sú znázornené na obrázku 6.2. Úplnou kombináciou hardvéru a softvéru je tvorené každé z týchto prostredí, ktoré obsahuje všetky komponenty potrebné k prevádzke aplikačného systému. Po dokončení systémových testov sa systém dostane do prostredia pre zaistenie kvality. Väčšina stredných a veľkých organizácií máva samostatné oddelenie zaisťovania a riadenia kvality, ktoré otestuje celý aplikačný systém, a preukáže, že vyhovuje stanoveným požiadavkám. Niektoré organizácie zapájajú do testovania aj cieľových užívateľov, ktorí kontrolujú, či systém zodpovedá aj ich potrebám. Čím skôr sa totiž odhalia prípadné chyby v počítačovom systéme, tým menej nákladná je ich oprava. Z oddelenia pre zaistenie kvality sa aplikačný systém dostáva do uvádzacieho prostredia. Toto prostredie musí byť čo najpresnejšou kópiou skutočného prevádzkového prostredia. Uskutočňujeme v ňom záťažové testy, ktoré overujú, či sa budú hotová aplikácia a databáza chovať rozumne i pri nasadení do ostrej prevádzky. Často sa tu taktiež uskutočňuje školenie užívateľov, pretože prostredie je veľmi blízke cieľovému prostredie, v ktorom budú skutočne pracovať.

V dobe začatia konštrukčnej fázy má už databázový administrátor väčšinu práce za sebou. Pri prenose jednotlivých častí aplikačného systému z jedného prostredia do druhého sa musia preniesť aj databázové komponenty, ktoré aplikácia pre svoju činnosť potrebuje. Príkazy nevyhnutné pre zavedenie databázových komponentov do vývojového prostredia sa ale –našťastie – dajú zapísať do skriptu, ktorý potom využijeme vo všetkých nasledujúcich prostrediach. Pokiaľ avšak v rámci projektu rozširujeme existujúcu databázu alebo nahrádzame starší systém pre ukladanie dát, sú tieto prenosy zložitejšie, pretože musíme súčasne previesť všetky dáta z pôvodných záznamových štruktúr do nových. Dáta prežijú vždy dlhšie ako systémy. Preto aj s konvertovaním dát medzi starými a novými verziami systému sa budeme musieť stretávať pomerne často – niekedy to znamená jednoduché úpravy, ako je napríklad doplnenie novej tabuľky alebo stĺpca, inokedy však úpravy zložitejšie, ktoré – okrem programovania – zahŕňajú aj ďalšie práce. 

 

Obrázok 6.2: Hardvérové a softvérové prostredie pri vývoji.