Databázové systémy

Pod bázou dát budeme rozumieť organizovaný súhrn vzájomne spojených dát, odrážajúcich stav vyčlenenej predmetovej oblasti reálneho sveta. Dáta slúžia jednotlivým užívateľom pri riešení konkrétnych úloh. Inak povedané, databáza je základnou jednotkou úschovy dát.

V databáze sú dáta väčšinou uchovávané v jednej alebo vo viacerých dátových štruktúrach, ktoré majú tvar tzv. dátovej tabuľky. Táto tabuľka existuje vo forme súboru na disku. Jednotlivé súbory so svojou vnútornou stavbou sú v databáze medzi sebou v určitom logickom vzťahu. Dátová tabuľka sa skladá zo záznamov (viet), pričom každý záznam je tvorený skupinou položiek (polí, slov). Štruktúra dátovej tabuľky je definovaná schémou bázy dát.

Príklad: Zoznam študentov fakulty by mohol byť uložený v databázovej tabuľke, kde záznam (veta) predstavuje údaje o jednotlivých poslucháčoch fakulty, pričom každý záznam má napríklad päť položiek (meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo).

Schéma bázy dát predstavuje opis štruktúry bázy dát uložený v adresári dát, vytvorený pomocou jazyka pre opis (definíciu) dát. Schéma definuje jednotlivé dátové položky, databázové vety a logické vzťahy medzi týmito vetami (záznamami). Schéma bázy dát teda predstavuje opis logickej a fyzickej štruktúry dát.

Jednotlivé dátové položky rozlišujeme podľa typu dát, ktoré do nich môžeme ukladať. Najbežnejšie sú položky textové (alfanumerické), číselné (numerické), dátové (dátumy) a logické. V niektorých databázových systémoch sa stretávame aj s inými položkami ako sú napr. finančné položky, položka o premennej dĺžke (na zapisovanie dlhšieho textu, poznámky), prípadne  položky na uloženie obrázkov, grafov a pod.

Databázu je možné kupovať alebo požičiavať, ideálnym prípadom je však tvorba vlastnej databázy, čo je aj bezpečnejšie. Pri návrhu konkrétnej databázy sa veľmi skoro ukáže, že nie je výhodné uchovávať všetky dáta v jednej tabuľke.

Obrázok: Schematické znázornenie databázového systému