Kurz monitoringu zložiek životného prostredia

Slovensko ako členská krajina EÚ sa v oblasti odpadového hospodárstva zaviazalo plniť nasledovné ciele:

• rozšíriť opätovné využívanie a recykláciu KO na minimálne 60 % do roku 2030 (a 65 % do roku 2035), 
• minimalizovať skládkovanie recyklovateľných plastov, kovov, skla, papiera a kartónu, ako aj biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) do roku 2025,
• do roku 2035 prakticky odstrániť skládkovanie (znížiť ho na 10 % KO).

V tejto súvislosti Európska komisia (2018) vydala správu, v ktorej vystríha Slovensko, že mu hrozí nedodržanie týchto cieľov a navrhuje v SR podporiť zavádzanie domáceho kompostovania zavedením ekonomických podporných opatrení pre domácnosti s kompostérmi (napr. umožniť im menej časté a lacnejšie zbery odpadu alebo znížiť poplatky za odpad). 

Program predchádzania vzniku odpadov (PPVO) SR na roky 2019 – 2025 konštatuje, že „nevyhnutnou podmienkou zodpovedného návrhu opatrení na zníženie množstva a škodlivosti zmesového KO je znalosť jeho zloženia. V SR neexistuje jednotná metodika analyzovania zloženia zmesových KO a ani povinnosť vykonávať tieto analýzy. Analýzy sú vykonávané iba na dobrovoľnej báze.“ Priemerné výsledky kvantitatívnych analýz zloženia zmesového KO z rôznych obcí SR realizovaných v rokoch 2013 – 2017 občianskym združením Priatelia Zeme a Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, uvedené v tab. 1, dokazujú, že približne polovicu skládkovaných KO tvorili v tom čase biologicky rozložiteľné odpady (= BRKO + odpad z potravín).

Tab. 1 Priemerné zloženie zmesového KO v obciach SR v %

Sledovaná zložka zmesového KO	Priemerný hmotnostný podiel v KBV (zo 16 obcí)	Priemerný hmotnostný podiel v IBV (z 34 obcí)
Papier	10,47	7,55
Viacvrstvové kombinované obaly	1,33	1,43
Plasty	11,09	10,89
Sklo	7,28	5,40
Kovy a kovové obaly	2,33	2,66
BRKO - celkom	42,46	46,29
Odpad z potravín (nepoužité potraviny)	6,64	4,33
Textil	3,06	4,36
Drobný stavebný odpad	3,16	3,52
Hygienické potreby (plienky a vložky)	7,28	4,52
Nebezpečný odpad	0,88	0,94
Nevytriediteľný odpad – zmes	13,20	11,75

Zdroj údajov: PPVO SR na roky 2019 - 2025

Aby bolo možné vyhodnotiť, či navrhované (resp. zrealizované) opatrenia, ako napr. zavádzanie domáceho kompostovania, mali žiadaný efekt, je nevyhnutné vykonávať v budúcnosti pravidelné kontroly zloženia skládkovaného KO a ich výsledky navzájom porovnávať. Preto MŽP SR vytvorilo jednotnú metodiku analýzy zmesového KO a plánuje zaviesť od 1. júla 2020 povinnosť vykonávania priebežných analýz.

Analýza zmesového komunálneho odpadu je jeho podrobné preskúmanie z hľadiska jeho surovinového zloženia. Cieľom analýzy je zistiť zastúpenie jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, ktoré sa ešte nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade a posúdenia ich možnej využiteľnosti.

Analýza sa realizuje v deň zvozu zmesového komunálneho odpadu v sledovanej lokalite. Obyvatelia tejto lokality nie sú vopred informovaní o realizácii analýzy, aby nedošlo k zmene ich správania a snahe o vylepšenie výsledkov.

Veľkosť vzorky sa stanoví na 5 - 10 % z celkového počtu nádob určených na zvoz zmesových komunálnych odpadov, ktoré sa používajú v záujmovom území.

Analýzu realizuje dostatočný počet osôb, ktoré zabezpečia, aby analýza prebiehala ručne a v súlade s metodikou analýzy. Jeden človek roztriedi cca 21 až 23 kg zmesového komunálneho odpadu za 1 hodinu. Všetkých pracovníkov treba dôkladne vyškoliť o rozsahu a spôsobe dotrieďovania a zabezpečiť im ochranné pomôcky: rukavice, rúška, ochranné odevy a pevnú obuv.

Samotné dotrieďovanie vzorky prebieha ručne tak, že sa vyčlenia vrecia na samostatný zber vybraných zložiek odpadu. Zo vzorky sa postupne vyberajú jednotlivé zložky a vkladajú sa do vriec. Triedenie môžeme rozdeliť na rôzne úrovne podľa cieľa analýzy:

a)       Úroveň dotrieďovania I.: 12 komodít: papier, plasty, sklo, kovy, viacvrstvové kombinované materiály, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, potravinový odpad, textil, nebezpečné odpady, inertný odpad (drobný stavebný odpad, keramika), elektroodpad zmesový komunálny odpad (môžu sa vyskytovať aj napr. pneumatiky, stavebný odpad, drevo a iné komodity). 
b)      Úroveň dotrieďovania II.: rozdelenie materiálov na odpady z obalov a odpady z  neobalov.
c)       Úroveň dotrieďovania III.: triedenie jednotlivých zložiek na podfrakcie (odpady z plastov na jednotlivé typy plastov, recyklovateľné/nerecyklovateľné, kovy na magnetické a nemagnetické, papier na kartón, tlačoviny, viacvrstvové kombinované materiály podľa prevažujúceho materiálu, biologicky rozložiteľné komunálne odpady na kuchynské a záhradné a pod...).

Údaje o hmotnosti vytriedených zložiek sa zapisujú do tabuľky podľa jednotlivých sledovaných zložiek. Na začiatku je uvedený dátum, miesto, typ zástavby (individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba), počet nádob, prepočíta sa ich priemerná hmotnosť, a tiež sa uvedie počet osôb, ktoré sa analýzy zúčastnili a trvanie rozboru v hodinách.

Výsledky analýzy môžu byť použité na účely stanovenia cieľov v oblasti odpadového hospodárstva v samosprávach a na úrovni štátu, na optimalizáciu odpadového hospodárstva,  na osvetové a vzdelávacie aktivity a motiváciu obyvateľov k predchádzaniu vzniku odpadov, triedeniu a celkovému znižovaniu množstva zmesového komunálneho odpadu.

Už od roku 2017 sa každoročne študenti Krajinného inžinierstva na FZKI SPU v Nitre zúčastňujú takýchto analýz v rámci predmetu Kurz monitoringu zložiek ŽP.  Po vykonaní analýzy vo vybranej obci je ich úlohou výsledky vyhodnotiť a navrhnúť aj opatrenia na zlepšenie triedeného zberu v skúmanej samospráve. Nasledovné grafy na obr. 1 až 4 znázorňujú príklady spracovania údajov z výsledkov jednotlivých analýz v obciach Prenčov (2017), Podlužany (2018) a Močenok (2019).

 

Obr. 1  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Prenčov v roku 2017 (a porovnanie s výsledkami analýzy z roku 2016 krátko pred zavedením domáceho kompostovania)

 

Obr. 2  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Podlužany v roku 2018 pre individuálnu bytovú výstavbu

 

Obr. 3  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Podlužany v roku 2018 pre komplexnú bytovú výstavbu

 

Obr. 4  Výsledky analýzy zmesového KO v obci Močenok v roku 2019 pre individuálnu a komplexnú bytovú výstavbu

Podobne (ako pri zmesovom KO) je možné vykonávať a následne vyhodnocovať kvantitatívne analýzy zloženia aj iných prúdov komunálnych odpadov v rámci triedeného zberu. Miera znečistenia vytriedených odpadov (z papiera, plastov, BRO ...) vypovedá o kvalite osvety občanov danej samosprávy a o miere ich povedomia a motivácie k triedeniu. Podiel nečistôt ovplyvňuje aj celkovú efektívnosť triedeného zberu v obci, možnosti ďalšieho využitia odpadov a zároveň upozorňuje na prípadné riziká pri nakladaní s nimi. Príklad postupu analýzy a spôsobu zápisu nameraných údajov do tabuliek pri zisťovaní miery znečistenia triedeného zberu bioodpadu je uvedený samostatne. Tento postup je možné s menšími úpravami aplikovať aj na iné triedené zložky KO.