Nezávislosť dát

Fyzická dátová nezávislosť

Možnosť zmeny fyzickej súborovej štruktúry v databáze bez narušenia logickej schémy a činnosti nasledujúcich užívateľských aplikačných programov a procesov sa označuje ako fyzická dátová nezávislosť alebo nezávislosť dát na ich fyzickom uložení.

Fyzická dátová nezávislosť je v databázovom systéme práve vďaka oddeleniu fyzickej vrstvy od logickej. Na tomto mieste je dôležité povedať, že fyzická dátová nezávislosť nie je vlastnosť, ktorú „buď máme alebo nemáme“, ale ktorá sa môže pohybovať na určitej škále – v jednom databázovom systéme sú dáta viac fyzicky nezávislé ako v inom databázovom systéme. Meradlo, resp. stupeň fyzickej dátovej nezávislosti vyjadruje, aké zmeny môžeme previesť vo fyzickom súborovom systéme bez zásahu do logickej vrstvy.

Pred vznikom databázového systému s fyzickou dátovou nezávislosťou totiž i najmenšia zmena v spôsobe uloženia dát znamenala veľké zmeny v aplikáciách – do všetkých programov, ktoré s týmito dátami pracovali, museli zasahovať celé štáby programátorov – tento proces bol veľmi nákladný a časovo náročný.

Určitý stupeň fyzickej dátovej nezávislosti je súčasťou všetkých moderných počítačových systémov. Tabuľkový zošit v MS Excel na osobnom počítači bude napríklad pracovať rovnako dobre, aj keď ho z pevného disku skopírujeme na prenosný USB disk či napálime na CD. Pri týchto zariadeniach sa výrazne líši nielen rýchlosť prístupu k údajom, ktorá nie je príliš podstatná, ale najmä ich celá fyzická konštrukcia – operačný systém na osobnom počítači zvládne napriek tomu i tieto rozdiely a načítané údaje predloží cieľovej aplikácii (tu momentálne tabuľkovému procesoru MS Excel) i samotnému užívateľovi presne rovnakým spôsobom. Na väčšine osobných systémov si musí užívateľ pamätať, kam súbor uložil, aby ho v prípade potreby dokázal znovu nájsť.

Databázové systémy idú v otázke fyzickej dátovej nezávislosti na počítačovom systéme omnoho ďalej: akýkoľvek užívateľ databázy môže pracovať s databázovými objektmi (napr. s tabuľkami v relačnej databáze) i bez znalostí fyzického umiestnenia dátových súborov a bez ich zadávania. Miesta fyzického uloženia týchto objektov si databázový systém sleduje v tzv. katalógoch.

Pozrime sa teraz na niekoľko príkladov fyzických zmien, ktoré sa dajú realizovať dátovo nezávislým spôsobom:

  • presunutie dátového súboru databázy z jedného zariadenia do iného alebo z jedného adresára do iného,
  • rozdelenie alebo zlúčenie dátových súborov databázy,
  • premenovanie databázových súborov,
  • premiestenie databázového objektu z jedného súboru do druhého,
  • pridanie nových databázových objektov alebo dátových súborov.

Všimnite si, že sme vôbec nehovorili o odstraňovaní objektov alebo položiek. Určite i vám je na prvý pohľad jasné, že po odstránení objektov prestane fungovať všetko, čo s týmto objektom donedávna pracovalo. Všetko ostatné by ale malo pracovať i naďalej správne.