Vývojový diagram programu s vetvením s opakovaním

Pri predchádzajúcich typoch vývojových diagramov je približne toľko značiek, koľko sa má urobiť operácií. Ak by však išlo o veľké množstvo spracovávaných údajov, vznikali by ťažkosti pri riešení úloh takýmto spôsobom (dlhé programy, nedostatočná kapacita pamäti a pod.). Preto je potrebná iná forma zostavovania vývojových diagramov, ktorá by niektorú časť vývojového diagramu skrátila, t. j. napr. zopakovala toľkokrát, koľkokrát to riešenie vyžaduje. Tejto podmienke zodpovedajú vývojové diagramy s cyklom. Pri tomto riešení sa po vhodnej úprave opakuje určitá skupina operácií. V tomto prípade je počet uskutočňovaných operácií podstatne väčší ako počet značiek vývojového diagramu.

Cyklus vo vývojovom diagrame má štyri časti:

  1. prípravná časť cyklu,
  2. operačná (vnútorná) časť cyklu,
  3. rozhodovacia časť cyklu (koncová podmienka),
  4. modifikačná časť cyklu.

cyklus

Parametrom cyklu môže byť jednoduchá alebo indexovaná premenná, ktorá môže nadobúdať hodnoty v určitých hraniciach, vymedzených rozsahom riešenej úlohy. 

prípravnej časti cyklu sa priradí parametru počiatočná hodnota, ktorú parameter môže nadobudnúť. 

Operačná časť cyklu obsahuje operácie, ktoré sa majú opakovať, pričom uskutočnenie príslušnej operácie závisí od hodnoty parametra cyklu. Táto sa mení po každom uskutočnení všetkých operácií vo vnútri cyklu. 

Modifikácia parametra sa uskutočňuje pričítaním konštantného čísla (tzv. jednotka kroku) k parametru cyklu. 

rozhodovacej časti cyklu sa rozhoduje o tom, či sa má pokračovať v príslušnom cyklickom výpočtovom procese, alebo nie. Rozhodovanie sa uskutočňuje porovnávaním hodnoty parametra s jeho hornou (dolnou) hranicou.

Príklad: Na vstupnom médiu sú zadávané jednotlivé prvky n – rozmerného vektora a, pričom prvý údaj predstavuje jeho rozsah n - počet prvkov vektora. Máme zostaviť vývojový diagram pre výpočet súčtu jednotlivých prvkov vektora podľa vzorca:

suma
Riešenie príkladu bude nasledujúce:
VD s cyklom